10. narodeniny
13. 10. 2009, 22:20 | 
realmadrid.com | rubrika: 
15 rokov, 16 sezón, 700 odohraných zápasov a viac než 300 gólov za Real Madrid už nikdy nikto nevezme Raúlovi Gonzálezovi. Čísla hovoria samé za seba. Tento útočník snáď prekročil všetky hranice, ktoré pred ním stáli. Za 31 rokov svojho života sa z neho stal muž rekordov. Prvý rekord padol hneď pri jeho premiére, keď do zápasu nastúpil ako najmladší hráč celej histórie Primera División. Hneď v druhom zápase bol najmladším, ktorému sa podarilo skórovať. Odvtedy sa Raúl prepracoval na vrchol takmer všetkých historických štatistík. Žijúca hrajúca legenda Realu má, stále klubu svojho života, čo ponúknuť. Nestratil sa ani v mužstve hviezd a všetci fanúšikovia Realu dúfajú, že sa ani nestratí. Počas kariéry dal nespočetné množstvo krásnych gólov, tých ktorých videá obleteli celý svet.
13. októbra presne pred desiatimi rokmi padol jeden z najkrajších gólov jeho života. Gól, ktorý umlčal stotisícový Nou Camp. Gól, pri ktorom vznikla najslávnejšia a jedna z najkrajších fotografí Raúla. Bol to snáď zápas roka. El Clásico na Nou Campe. Najsledovanejšie derby La Ligy prišlo toho roku veľmi skoro, a Real musel uhrať dobrý výsledok, aby sa s ním počítalo v boji o trofej. V minuloročnej sezóne nezvládol udržať krok s Barcou. Za Katalánskym veľkoklubom zaostal o 11 bodov. Dominacia Barcelony bola obrovská a fanúšikovia Blaugranas čakali v El Clásicu drtivú porážku odvekého rivala. 20-ročný Raúl bol už vtedy hviezda svetového formátu a obávaný útočník. Katalánci sa na jeho útočné výpady poctivo pripravovali, ale keď nastala hodina zápasu, zlyhali úplne všetky taktické manévre. V 27. minúte sa Raúl trafil a domáci razom prehrávali. Madridská radosť však netrvala dlho, už o dve minúty vyrovnal Rivaldo. A keď barcelonský kapitán Figo na začiatku druhého polčasu vsietil vedúci gól, biele nádeje poklesmi až na dno. Celý štadión už veril, že tri body a víťazstvo 2-1 zostávajú na severovýchode Španielska. Ale mýlili sa. V 94. minúte prišla nečakaná rana. Raúl si našiel medzierku medzi barcelonskými stopérmi Abelardom a Reizigem, a keď k nemu mierila lopta od spoluhráča Savia, nedal im žiadnu šancu. Šikovne sa ich zbavil a brankár Hesp nemal šancu. A vtedy prišlo ono slávne gesto, ktorým dodnes futbalisti oslavujú góly. Raúl si priložil ukazovák k perám a celý štadión sa na pár chvíľ ponoril do ticha. Reportér Luis Gabriela urobil tej noci najvydarenejšiu fotku svojho života. Obrázok Raúla rozkazujúceho Nou Campu ticho sa dostal medzi 10 jeho najviac sťahovaných fotiek.
„Bol to zápas, ktorý sme museli dotiahnuť do lepšieho konca. Veľmi sme bojovali, zaslúžili sme si krajší koniec ako porážku. Moje gesto bolo spontánne. Videl som tam skupinu barcelonských fanúšikov, ktorí spievali rôzne veci a niekedy si jednoducho nemôžem tie slová odmyslieť a tváriť sa, že nepočujem. Skóroval som a bol to neuveriteľný pocit, jednoducho som žiadal o ticho a oni sa naozaj utíšili. Nikdy som nestratil úctu k FC Barcelona, ani k jej fanúšikom." zveril sa madridský kapitán s históriou svojho gesta .
loleredaktorka
