Hráči mimo trávnika 3. časť - Raúl
08. 07. 2009, 16:13 | 
Začiatky
Raúl González Blanco sa narodil 27. júna 1977 v Madride. Už ako štvorročný sníval o futbalovej kariére a jeho otec mu s radosťou vyhovel. Prihlásil svojho najmladšieho syna do mládežníckej akadémie Atletica Madrid, iba Raúla, keďže jeho starší syn Pedro v detstve nebol veľkým milovníkom futbalu. Raúl sa ukazoval ako výnimočný talent už od začiatku, patril medzi miláčikov trénera, dokonca aj majiteľ klubu Jesus Gil y Gil sledoval Raúlove pokroky. Ani nadanie a vízia vo veľkú Raúlovu budúcnosť však nepresvedčila vedenie Atletica, že ich dorast má perspektívu. Jednoducho zo dňa na deň zrušili Rojiblancos juniorské kategórie a desiatky malých futbalových nádejí ostali bez šance rozvíjať svoje umenie. Raúlov otec sa nezmieril s tým, že jeho syn príde o veľkú budúcnosť a hoci bol veľkým odporcom Bieleho Baletu, rozhodol sa prihlásiť syna ku konkurencii. Za dva roky stvorili v Reale špičkového útočníka, strelca víťazných gólov a kráľa súperovej šestnástky.
Najvýznamnejší deň kariéry
Mužom, ktorý najviac poznačil Raúlovu kariéru bol jeho prvý seniorský tréner Jorge Valdano. Španielsky kormidelník dal šancu debutovať vôbec najmladšiemu hráčovi v celej histórií Realu Madrid, chudučkému 17-ročnému Raúlovi. „Raúl si získal moju dôveru, videl som, že hoci bol veľmi mladý futbalovo bol oveľa vyspelejší ako jeho vrstovníci." Premiera dopadla na výbornú, no až v ďalšom zápase, derby proti mestskému rivalovi Atleticu, museli dať všetci kritici za pravdu Valdanodi:„Ten chlapec sem patrí." Raúl bol pri všetkom podstatnom, čo sa v zápase udialo, vybojoval penaltu, prihral Zamoranovi na druhý gól a ešte do polčasu podčiarkol skóre aj vlastným gólom. Fanúšikovia Merengues skandovali meno Raúl dlhé minúty. V tom momente sa zrodil mýtus a meno Raúl sa vrylo naveky do pamäti Madridistov,odvtedy pre nich štyri písmená R-A-Ú- L stelesňujú ducha ich klubu, kapitána a večnú modlu, ktorá napriek tomu, že už ako 20- ročná bola futbalová superhviezda nestratila skromnosť a úctu k futbalu, súperovi ani k fanúšikom.
Prezidentova dcéra
Raúl sa ženil veľmi mladý, do chomúta vstúpil už ako 22 ročný. Jeho vyvolenou sa stala 24 ročná španielska modelka Mamen Sanz, ktorá bola navyše dcéra vtedajšieho prezidenta Realu Madrid, Lorenza Sanza. Od otca si často musela vypočuť, aký veľký potenciál vidí v mladom Španielovi a starý Sanz sa nenechal prosiť, keď ho Mamen žiadala, aby jej konečne predstavil muža o ktorom hovorí častejšie ako samotnej rodine. Mamen priznala, že sa do Raúla zaľúbila na prvý pohľad:,, Otec mi o ňom rozprával, aký má veľký talent a keď som ho uvidela na vlastné oči, hneď som vedela, že je to ten muž, ktorého chcem." vyznala sa sympatická Mamen, ktorá kvôli Raúlovi nechala sľubnú modelingovú kariéru a starala sa o rodinu. V tom čase, pred desiatimi rokmi bola Mamen Sanz jednou z najnádejnejších mladých modeliek a usmievala sa zo stránok všetkých časopisov. ,,Lepšiu ženu by som ani nemohol nájsť. Nechala modeling a dnes je z nej len vzorná mama. Spomínam si, že mnohí spoluhráči sa mi za chrbtom vysmievali, že som ani nemohol povedať nie, keď som chcel hrať v Reale Madrid." spomína Raúl na časy, keď pomaly zamilovával do vysokej krásavice. Prešlo desať rokov, spoluhráči sa vysmievať prestali, a Raúl s Mamen dnes patria medzi najšťastnejšie a najsympatickejšie španielske páry. Veľa futbalistov má svoje typické gestá, pre Raúla je charakteristická oslava góly bozkom snubného prsteňa. Posiela tak pozdrav svojej manželke a synom.
Otecko
Raúl je už štvornásobný otec. S manželkou Mamen Sanz má štyroch synov, deväťročného Jorgeho, ktorý dostal meno po Raúlovom bývalom trénerovi a súčasnom športovom riaditeľovi Realu Jorgem Valdadovi, druhého syna pomenovali Hugo, po najväčšom vzore madridského kapitána, Hugovi Sanchézovi. Mená po veľkých futbalových hviezdach minulého storočia dostali aj Raúlove najmladšie ratolesti, dvojičky Mateo (po Lotharovi Matthausovi) a Hector (po Hectorovi Rialovi). Starší Jorge a Hugo už zveľaďujú svoje futbalové danosti, ako inak v juniorskej akadémií Realu Madrid. Prvého júla oslávil pár desiate výročie sobáša a dali si k tomu snáď ten najkrajší darček. Mamen je opäť tehotná a šťastní rodičia by si po štyroch chalanoch priali konečne dievčatko: „Naozaj by som bola rada za dievča. Už som zvyknutá každý deň sa pozerať na svojich synov ako hrajú futbal, naháňajú sa a bijú..jednoducho robia veci ako všetci malí chlapci. Rada by som zistila, aké je to byť matkou dievčatka." povedala Mamen pred týždňom na slávnostnom otváraní Gutiho novej reštaurácie .
Obľúbené
Raúl má v dátume narodenia 3 sedmičky, štvrtú, zdedenú po Butragueňovi nosí na chrbte, preto o jeho šťastnom čísle je zbytočné polemizovať. S futbalom sú úzko späté aj jeho obľúbené farby- červená, ako dres španielskej reprezentácie a farba lásky, biela- ako jeho druhé priezvisko "blanco" a posvätná farba Realu Madrid. Raúl je lovec nie len gólov, ale aj zvery, keď voľný čas netrávi práve s rodinou rád si zájde s kamarátmi na poľovačku, alebo rybačku. Keď nemá chuť na aktívny odpočinok rád si na čerstvom vzduchu prečíta knihu. Je milovníkov všetkých žánrov, ale najradšej má španielskeho autora Artura Péreza Revente, súčastného španielskeho spisovateľa, ktorého najznámejší román Dumasov klub, bol spracovaný ako scenár filmu deviata brána. Deviata brána spolu s Duchom sú Raúlove najobľúbenejšie filmy. Hlavný predstaviteľ prvej spomínanej snímky, Johny Depp, je zároveň aj obľúbeným hercom madridského kapitána. Z hudobnej tvorby takisto uprednostňuje tú domácu, slabosť má obzvlášť pre skupinu El Último de la Fila (vypočujte si ukážku ). Varenie necháva na manželku a je najradšej keď mu pripraví zeleninové rizoto.
Najlepší kamaráti
Raúlou najlepší kamarát, kedysi jeho spoluhráč z klubu aj z reprezentácie Fernando Morientes si zaspomínal na roky, keď s Raúlom hrávali bok po boku:„Myslím, že môžem povedať, že sme boli dobrá útočná dvojica, rozumeli sme si na ihrisku aj v súkromí a dodnes si občas spolu aj s našimi synmi zahráme futbal." V najcennejšom drese hrával Raúl aj s Josephom Guardiolom, hoci ich kluby boli najväčší rivali, ich to neodradilo a priateľstvo pretrvalo aj do Guardiolových trénerských čias. nedávno sa priznal, že keby nebol trénerom Blaugranas zo srdca by prial Raúlovi všetky možné tituly:„Mám voči Raúlovi veľkú úctu vždy som s ním dobre vychádzal a prial by som mu veľa úspechov, keby sa to nekrížilo s úspechmi Barcelony."
Vlastný štadión
Raúlovi sa dostávajú pocty, akých sa iný hráči "dočkali až po smrti. Jasným príkladom je štadión na juhu Madridu, ktorý nesie Raúlovo meno. Estadio Raúl González Blanco vlastní Univerzita kráľa Juana Carlosa a hrajú sa na ňom väčšinou univerzitné zápasy. Má kapacitu 3 tisíc miest a španielska vláda doň investovala 9 miliónov eur. „Cítim sa veľmi polichotený. ja som tiež z juhu a keď som bol malý neboli všade ihrisk, kde sa dalo hrať. Naozaj ma to veľmi teší, mohli vybrať kohokoľvek meno."
Nenávidený- milovaný
Raúl je nie len najlepším strelcom Reau Madrid, ale aj španielskej reprezentácie, o tom, že do nej stále patrí sa mu nepodarilo presvedčiť ani Vicenteho del Bosqueho, čo niekotí Špnieli uvítali, nájde sa však stále aj dosť takých, ktorí veria v Raúlov návrat do "Furia Roja" . Raúl priznal, že jediný jeho nesplnený sen je vyhrať s reprezentáciou titul Majstrov Sveta. Najbližšie k tomu bolo v štrťfinále 2000, minúta pred koncom zápasu sa mala zahrávať penalta, že najväčšie hviezdy majú tendenciu mýliť sa z bieleho bodu platilo aj teraz. Raúl prestrelil bránu a padol tak do nemilosti španielskych priaznivcov. Áno, určite najbolestivejší moment kariéry, keďže aj Raúlovi, ktorý znáša aj porážky so cťou, sa na lícach ligotali slzy. Hnev väčšiny ľudu pominul však rýchlo, a kajúcemu sa kapitánovi odpustili kruté zakopnutie.
Pár výrokov o Raúlovi
,,Pre mňa je česť hrať po boku Raúla Gonzáleza, je to hrá, ktorý si zaslúži byť príkladom pre všetkých. Na každom tréningu dá zo seba všetko, je to famózny futbalista a skvelý útočník. Udržať sa tak dlho na vrchole dokáže človek len keď je naozaj dobrý v tom čo robí." Zinedine Zidane, 31.10 2004, AS
„Ako fanúšik, člen a prezident Realu Madrid musím Raúlovi len blahoželať, ku všetkému čo urobil pre náš klub. Myšlienky, ktoré nám tu vládnu najlepšie zosobňuje Raúl. Byť prezidentom Realu Madrid je obrovská česť a privilégium, no o to väčšie keď je kapitán tímu Raúl." Florentino Peréz, 29. 10. 2004, Real Madrid.com
„Raúl je ikona Realu Madrid, raz sa pridá k ďalším, ktorí nebudú nikdy zabudnutí. Raúl má charizmu a správny charakter, ktorý ukazuje všade, toho oddeľuje od iných skvelých futbalistov. V kariére mal a aj bude mať dobré aj zlé momenty a tak to má byť, futbal nie je matematika, aby bol výsledok vždy správny." Alfredo di Stefáno, 19.6. 2007, Real Madrid.com
„Perfektne si pamätám Raúlov debut a aj prvý tréning v najvyššej kategórií. ako by som aj mohol zabudnúť, bol to unikát, niekto tak mladý sa dostal tak vysoko. Mal ešte tváričku chlapčeka no nohy už profesionála, bol taký smelý až ma to na chvíľu zarazilo. Naozaj bol výnimočne šikovný." Quique Flores,10.9.2004, Real Madrid.com
,,Vždy hovorím, že Raúl je dušou nášho tímu. Je to skvelý spoluhráč a človek. Aj keď je často kritizovaný, vždy sa tomu dokáže vzoprieť a zahrá tak, že umlčí aj tých najhlasnejších. Stačí si pozrieť jeho životopis a hneď je jasné, že si nezaslúži,a by ho niekto odpisoval." Michel Salgado, 15.3,2007. AS
„Raúl? Ten je skvelý, jeho prehľad a vízia v hre je značná, keď ho Španieli kritizujú nech sa páči. Cao! A urobíme z neho Argentínčana. Ale teraz vážne, máloktorý hráč takého formátu si užil toľko kritiky, čo Raúl, dal veľa klubu a aj Španielku, mali by si to vážiť." Diego Maradona, 26.7. 2007., Marca
„Všetci hráči Realu by si mali brať príklad z Raúla. Je to dôležitý vzor aj pre mladých začínajúcich futbalistov. Môže sa hovoriť, že novým Maradonom je Messi, a ja dúfam, že príde deň, keď si poviem, áno som ako Raúl." Samuel Etoo, 8.11.2005., Marca
„Madrid kupuje svetových hráčov za veľké peniaze. Áno kupuje skvelých futbalistov, no často zabúdajú, že ten najlepší im vyrástol v ich klube, stal sa ich legendou a ikonou." Alex Ferguson, 10.4. 2008., AS
loleredaktorka
