Zrada
Najväčšia zrada futbalového sveta? Na Pyrenejskom polostrove majú v tejto otázke jasno. Najhoršie, čo môže hráč urobiť je prestúpiť z Barcelony do Realu, alebo naopak. Španieli takýto prestup zvyknú nazývať aj ôsmym smrteľným hriechom, k obžerstvu, smilstvu,hnevu,lakomosti, závisti, lenivosti a závisti by bez mihnutia oka, prirátali aj Zradu. V bližšej aj vzdialenejšej histórií sa našli odvážlivci, ktorí na seba vzali riziko vyhrážok a piskotu tribún a modro-červený dres zmenili za snehovo-biely. Niektoré transfery,ako napríklad Saviolov, sa zaobišiel bez väčších emócií, no je to len výnimka potvrdzujúca pravidlo, že po takejto výmene dresu je z hráča večný zatratenec a vyvrheľ. Bývalým Blaugranas je napríklad aj bývalý tréner Bernd Schuster. Prestup spravil medzi tymito klubmi spravili aj Kamerunčan Etoo, či Luis Enrique. No oveľa viac prestupov a odohralo v opačnom garde a prestupy z Katalánskej metroply kráľovského Realu vyvolali oveľa viac vášni
Lúpežou storočia v Španielsku volajú prestup, najväčšej legendy Merengues a až do nedávna najlepšieho strelca histórie Realu Madrid, Alfreda Di Stefana. Blonďavý útočník mal už podpísanú zmluvu s FC Barcelona, báje o Di Stefánovom obrovskom nadaní oslavovali všetci Blaugranas a nevedeli sa dočkať, kedy argentínsky zázrak uvidia hrať naživo.Dočkali sa, ale žiadnemu z nich sa už nechcelo jasať. Di Stefáno svoj prvý zápas španielskej La Ligy odohral na madridskom Estadio Chamartín, a na hrudi mal znak hrdých Merengues. Ako to? Don Santiago Bernabeú, vtedajší prezident klubu, bol rovnako nadaný na kľučky futbalové, aj právnické. Funkcionári FC Barcelony boli zamestnaní riešením posledných detailov kontraktu a celkom sa zabudli venovať osamelému Di Stefánovi. To využil slávny prezident a 13. mája 195 si potajomky dohodol s Argentínčanom stretnutie. Nesľuboval mu peniaze, v očiach v modrých očiach DiS tefana sa zračila iná túžba. Po uznaní. Bernabeú mu ponúkol prestíž a večnú slávu, ktorá ide ruka v ruke s kráľovským klubom. Di Stefáno na túto ponuku s radosťou kývol. Keď sa to vedenie Katalánskej pýchy dozvedelo, bolo šokované, znechutené, rozzúrené...hromy blesky na Madrid.„Di Stefáno má zmluvu, je to čierne na bielom, je náš "zlostili sa. Katanánci sa nemieni vzdať len tak ľahko, Di Stefáno mal byť svetovou superhviezdou, ideálny futbalista pre Blaugranas. Spor posunuli španielskej futbalovej federácií, tá nesršala nadšením, rozhodnutie bola chôdza po tenkom ľade, vyhrážky prichádzali z táborov oboch rivalov. Zachovali sa diplomaticky a Di Stefana rozdelili na polovicu. Samozrejme nie doslova. Argentíčan sa v oboch zmluvách s Barcou aj Realou upísal na štyri roky. Podľa verdiktu federácie, mal dva roky odohral v hlavnom meste a dva v katalánskej metropole. V Barcelone boli rozsudkom pobúrení a Di Stefana prenechali Realu po naliehaní Bernabeúa za tučné finančné odškodnenie. Di Stefáno prekonal najsmelšie očakávania, odohral v Madride 396 zápasov, dal v nich 307 gólov, čo sú čísla, ktoré ho smerujú až na vrchol štatistík, nie len klubu, ale aj celej Ligy. "Zrada" tak bola dokonaná, Di Stefáno navždy prekliaty. A nebol zďaleka posledný, kto jediným podpisom rozhneval davy.

![]()
Michael Laudrup, pán Dánska ako ho prezývali, prežil v drese Blaugranas krásne časy. Získal štyri ligové tituly, a v roku 1992 dokonca trofej pre európskeho šampióna.Bol srdcom, podľa mnohých najlepšej Barcelony všetkých čias- Cruyffovho dream teamu. No 5 úžasných rokov dláždených titulmi a obdivom mu niekdajší fanúšikovia zabudli, v momente keď sa ich rozhodol opustiť kvôli odvekému rivalovi z Madridu. Prečo zradil práve on, ikona, ktorej sa odpúšťali aj zlé výkony a výkyvy formy? Niektorí hovoria, že urazená hrdosť, iní, že jednoducho potreboval zmenu. Trocha pravdy je určite vobidvoch verziách. Pravidlá vtedajšej la Ligy boli nekompromisné- na ihrisku môže mať jeden tím maximálne troch zahraničných hráčov. Španielsky pas dlhý čas nemali iba Laudrup, Stoičkov a Koeman, ideáln, presný počet. Krehkú harmóniu však narušil príchod Brazílčana Romaria. Zo začiatku mal tréner Cruyff situáciu pevne v rukách a do zápasov nastupovali striedavo Romario a Laudrup, no druhý spomínaný hráč mal smolu. Dánsky stredopoliar sa zranil a ani po uzdravení sa už do zabehaného systému nevrátil. Romario ktorý sa začal čoraz výraznejšie presadzovať a fungujúci stroj netreba zastavovať. Laudrup nebol zvyknutý na podobné situácie, vždy bol preferovaný a právom! Po tom ako nedostal šancu vo finále európskeho pohára, začal rokovať s Bielym Baletom. Fanúšikova sa zhrozili, spisovali petície, aby zmenil názor, nazbierali 50-tisíc podpisov, no neoblomného Laudrupa nepresvedčili. Pokúšal sa o to aj Johan Cruyff, no Dán ho odignoroval a niekoľko rokov potom spolu neprehovorili. Madrid ho privítal s otvorenou náručou, ktorá Laudrupa dojala, opäť sa cítil chcený a novozískaným fanúšikom sa odvďačil vo veľkom štýle. Pri najväčšej udalosti roka- EL Clásico. Všetkým bolo jasné, že pomsta fanúšikov Blaugranas bude krutá. Vypredaný Nou Camp od prvej sekundy burácal:Zradca, zradca! Laudrup sa ukázal ako chladný severan,a zmiery ho nevyviedli ani hrozné urážky a rev. Ako na protiveň Barcelone, podal úžasný výkon ako tvorca hry doviedol Madrid k zdrvujúcemu víťazstvu nad domácimi 0:5. Merengues konečne prerušili ligovú nadvládu "dream teamu" a po štyroch rokoch opäť získali titul. Pre Laudrupa to bol už piaty v rade a zároveň posledný, pretože už o rok opustil ako hráč na dobro La Ligu.


Ak dva predchádzajúce prestup nazveme zradami, ten ďalší je rovno velezradou. Luis Figo bol najväčšou hviezdou Barcelony, jej srdcom aj mozgom. Milovali ho všetci, Figova tvár sa smiala z tisícov plagátov na stenách katalánskych chlapcov, no v jedno júlové postery bez milosti strhli. 24. júla 2000 Portugalčan na tlačovej konferenciu oznámil, že už nie je hráčom Blaugranas, a čo bolo ešte horšie odišiel k jej najväčšiemu nepriateľovi. Pred pár dňami by to všetci pokladali za nepodarený vtip, za nemožné,veď Figo je barcelonský kapitán, najväčšia hviezda, srdce...Florentino Peréz na nič také ohľad nebral, chcel aby sa klub, ktorému prezidentoval opäť nazýval najlepším na svete. Pred nástupom do funkcie, sľúbil, že Biely dres si oblečie Figo, a ak nie bude platiť všetkým členom zasadania klubu ročné permanetky. A tých pár tisíc eur za lístky skutočne ušetril. Figovi bývalí zamestnávatelia sľúbili, že rozhnevaným fanúšikom zadarmo z dresov odstránia menovku Figo, túto možnosť využili mnohí, no niektorým sa ani to nezdalo dosť veľké zadosť učinenie a dresy s Figovou desiatkou rovno spálili. Figa čakali časy strachu, dokonca o život, kedy si užil výhražné telefonáty a listy.No to najhoršie ho ešte len čakalo. Vedel to, no vyhnúť sa tomu nedalo, zápasu na Nou Campe. Portugalčan sa takmer ani nedostal do útrob štadióna, urazení Katalánci boli všade, častovali ho nadávkami a obhadzovali ho všetkým čo mali po ruke. Figo prinútil fanúšikov Blaugranas k nevídanej tvorivosti, ľudia sa predbiehali kto vymyslí urážlivejší transparent, či heslo. Medzi tými najhoršími boli:Zradca čistej krvi, Máme desať miliárd dôvodov prečo ťa nenávidieť, Judáš!, Smrdíš Figo, Skap...A ak by si nejakým zázrakom Figo nič z toho neprečítal, Barcelončania to poistili mohutným skandovaním. Len čo Figo vyšiel na štadión, ktorý ho kedysi uctieval, 100-tisícový Nou Camp reval striedavo "Judas" a "Pessetero" (založený na peniazoch). Športový komentrárori ani nemuseli vyslovovať jeho meno, pri každom Figovom dotyku s loptou sa ozval nevídaný pistok.Keď sa Figo pokúšal rozohrať roh zasypali ho plastovými flašami, kúskami skla, mobilmi dokonca sa na trávnik dostala aj prasačia hlava. Obrovskú nenávisť vyvolal v ľudoch Figo jediným prestupom. V láske ho zo začiatku nemali ani Madridisti, no postupom času najlepšiemu portugalskému hráčovi všetkých čias, udelili milosť. Figo bol jedným z Galacticos,úžasnej éry Realu Madrid, spolu s Beckhamom, Zidanom, Ronaldom,Carlosom... tvorili tím najväčších hviezd svetového futbalu, tím aký chce Biely Balet opäť. Vášne rokmi už vyprchali a Figo sa už atentátov obávať nemusí , no jedno sa už asi nikdy nezmení:pre Madridistov navždy ostane idolom a pre Blaugranas "neželanou" osobou. Aký paradox, že pred rokom 2000 to bolo presne na opak.









30. 04. 2009, 16:10 | 

