Raúl: El capitán por siempre 2/2

Raúl

související profily

8 Kaká

9 Karim Benzema

12 Marcelo Vieira

14 Xabi Alonso

20 Gonzalo Higuaín

José Mourinho

Christoph Metzelder

Guti

Juande Ramos

Raúl González

2001/2002-Zlato v nohách sa stále ligoce

Prvý dôležitý zápas v novej sezóne hral Real Madrid 22. augusta na Bernabéu. Odveta Super Copa de Espaňa proti Realu Zaragoza. Prvé stretnutie na La Romareda sa skončilo remízou 1-1, a Madridisti chceli v druhom meraní síl pred zaplnenými tribúnami ich domáceho štadióna uspieť. Bol to pamätný zápas pod taktovkou prísneho rozhodcu Iturraldeho Gonzáleza, no španielsky arbiter nebol v ten večer najdôležitejším Gonzálezom. Až do 74. minúty nepadol gól. Madrid vyčkával kým ukolíše Zaragozu a potom tvrdo udrie. Odrazu ako blesk z jasného neba zaragozský brankár lovil so svojej siete loptu. Raúl na 1-0. Zaragoza začala tlačiť, stále mala veľkú šancu stačil jej jediný presný zásah, no opäť bola umlčaná tým istým hráčom, ktorý pred pár rokmi proti tomuto mužstvu debutoval. Diváci videli, že dnes je to opäť noc jediného muža. Toto bol ten pravý Raúl a celé Bernabéu ho hnalo vpred. Pýtali si hetrik. A ich Anjel želanie vyplnil. Minútu pred vypršaní riadneho hracieho času, Raúl z čistej šance ukončil potupu Zaragozy. Futbalový svet sa musel pokloniť schopnostiam El Sieteho (7) , ktorý bol v tom čase snáď najlepší útočník, minimálne španielsky určite. Zápas však predsa len ostal v tieni neutíchajúceho nadšenia z príchodu novej posily, Zinedina Zidana. K príležitosti stého výročia založenia klubu sa finále Copa del Rey malo hrať 6. Marca na Bernabéu. Los Blancos a Raúl prechádzali súťažou ako nôž maslom až do finále. Kráľovský pohár bola posledná trofej, ktorá Raúlovi chýbala takže motivácia bola obrovská. Posledný krok však býva najťažší a hoci sa Deportivo La Coruňa a navyše na domácom štadióne zdalo ako ľahší súper, Galícijčania si pripravili prekvapenie. V prvom polčase dali dva góly a zarazený Madrid nepriaznivý výsledok nedokázal zvrátiť. Neúspech vás odradiť nemôže a tak sa Merengues snažili čím skôr zabudnúť na prehraté finále. Pred jarnou časťou sezóny mal Real na čele tabuľky štvorbodový náskok, no nepodarilo sa mu to využiť. Päť kôl pred koncom na pôde Mallorcy prišiel aj o teoretickú šancu na titul. Ostávala posledná súťaž, v ktorej mal ešte šancu, čo to dokázať. Výkony v skupinovej fáze Ligy Majstrov boli na jednotku (iba dve remízy a jedna prehra) , a po vyradení silného Bayernu a Barcelony boli opäť vo finále. 15. mája v deň veľkého španielskeho sviatku San Izidora nastúpil Biely Balet v Glasgowe proti Bayeru Leverkussen. Zápas začal vo svižnom tempe. V deviatej minúte hodil Roberto Carlos out, ktorý letel neuveriteľných 40 metrov k Raúlovi a ten už nemal problém Butta prekonať . O päť minút však prišlo Luciovo vyrovnanie. Najúžasnejší moment tej noci sa uskutočnil ešte do polčasu. Roberto Carlos posielal loptu na osamoteného Zidana. Francúz čas na premýšľanie nemal, hoci mu lopta šla na slabšiu nohu, nemal čo stratiť. Napriahol a skúsil volej. Najkrajší gól v histórií futbalu tvrdia niektorí. „Dnes som mal pocit, že patrím medzi tých dôležitých svetových hráčov. Náš tretí titul v Lige Majstrov a mne sa stále nechce spomaliť.“ Raúl v úvode stretnutia predvádzal hru zo sfér ofenzívnej dokonalosti a v druhom polčase, keď Real potreboval držať, zmenil sa na robotníka a čistil priestory pred vlastnou šestnástkou. Kráľovský klub opäť kraľoval v tejto súťaži, ale nič iné jeho vedenie ani nepripúšťalo. Najospevovanejší hráči tej doby, Figo Zidane, Ronaldo, Roberto Carlos a medzi nimi skrytý Raúl.  ,,Madrid míňa na prestupy obrovské peniaze. Áno, kupujú skvelých hráčov, ale zabúdajú na toho najlepšieho, ktorý sa stal ich ikonou." vyjadril sa Sir Alex Fergusson po Perézovom incidentne s Raúlom.

2002/2003-  Trofeje pribúdajú

V Auguste 2002 vyhral Raúl svoj prvý Európsky Superpohár, Keď Pusinky porazili Feynoord Rotterdam na monackom území 3-1 po góloch Roberta Carlosa Gutiho a zásahu do vlastnej brány od Paawueho. Na konci leta doprial Peréz fanúšikom ďalší darček k storočnému výročiu klubu. Brazílčan Ronaldo sa skvele prezentoval na Majstrovstvách sveta v Japonsku a Kórey a rovnaké výkony sa od neho čakali aj v bielom drese. Zastal Morientesovo miesto v útoku po boku Raúla, ktorý sa snažil rýchlo si zvyknúť na svoju novú dvojičku: „Ronaldo je asi ten najlepší útočník, ktorí mohol prísť, som rád, že s ním môžem spolupracovať.“ Hviezdny šampionát mu vyniesol Zlatú Loptu, ktorú si Brazílčan prebral na Bernabéu za prítomnosti nespokojných fanúšikov vyvolávajúcich Raúlovo meno. Opäť sa ich miláčikovi nedostalo prestížneho ocenenia, ktoré mu prial snáď celý svet. 3. decembra cestovali futbalisti z hlavného mesta do japonskej Yokohamy na Interkontinentálny pohár. Real sa dostavil na Interkontinental v hroznej forme, vynímajúc Raúla a Gutiho, ktorí boli najlepšími strelcami Realu v La Lige a v Lige Majstov. Napriek nie ideálnym výkonom, porazili Club Olimpia 2-0 po góloch Ronalda a Gutiho. O pár dní neskôr bolo mužstvo skvelého taktika Vicenteho Del Bosqueho označené IFFHS za najlepšie na svete. Real bol veľmi silný na domácom štadióne, kde neprehral jediný zápas, no vonku mal dlhú sériu remíz a prehier, čo ho stálo miesto na vrchole tabuľky. V posledných kolách sila tímového ducha Realu porazila nepriaznivé štatistiky, zmietli Atletico Madrid a Bilbao. Zdalo sa akoby dominancia klubu založeného v roku 1902 nemala nikdy skončiť.

2003/2005/2006- Čierne roky

Real Madrid vymenil tri štvrtiny kádra, ich štýl hry sa teda pochopiteľne zmenil a stará gardy tým trpela. Nedarilo sa hlavne Raúlovi. Zdalo sa akoby ho kapitánska páska prebratá po Hierrovi začala ťažiť. No o tom, že Raúl bol ten najpovolanejší vodca nikto nepochyboval. Vždy vedel veľmi jemne v tichosti usmerniť spoluhráčov, poradiť im a aj sa ich zastať v ťažkých chvíľach. No zlé časy neobišli ani jeho. Nedarilo sa mu strelecky, býval vypojený z hry a tí, čo ho predtým milovali začali šomrať. V roku 2005 sa pri zápase vážne zranil. Dovtedy ho závažné zdravotné problémy obchádzali, teraz ho vyradili až na 5 mesiacov a ani po návrate nenastal zlom v streleckom prekliatí. Stratil veľkú časť svojej rýchlosti a obratnosti, zranenie mu spôsobilo veľké škody na organizme, ktoré sa celkom nezacelili. Už nikdy to nebol ten starý Raúl, zmenil sa herne, no aj fyzicky. Decká tvár zarástla strniskom , vlasy nosil výrazne dlhšie a aj pár kíl pribral. Pre ženy bol jeho nový imidž príťažlivejší, ale na trávniku už nepodával nadľudské výkony. Vždy sa však bojoval do samého konca a veľká súťaživosť a chuť mu zostala. A svetlých momentov bolo veľa. El Clásicos to boli Raúlove zápasy. Barcelona bola stále silnejšia a fanúšikovia mali pred jej meraním síl s Realom obavy. Zverenci trénera Luxemburga však vytiahli tajný tromf. Španieli tomu hovoria "Cara" , tento pojem vyjadruje niečo ako ducha, nezlomnosť a odhodlanie dosiahnuť svoj cieľ. Veru Madridisti "Caru" v ten deň mali. Zidane, Ronaldo, Owen a zakrvavený Raúl sa postarali o góly. V časoch temna sa zjavilo svetlo na konci tunela, no  cesta za ním bola ďaleká. Bola to rozlúčka s najlepším medzi najlepšími. Každým rokom boli zriedkavejšie okamihy, keď rozradostený Raúl na oslavu gólu, bozkal prsteň a posielal tak pozdrav milovanej manželke Mamen Sanz a synom. V sezóne 2004/2005 13, nasledujúce roky len 7 a 11. Kritici ho už posielali na lavičku, alebo mu radili nech radšej hrá tie svoje obľúbené videohry. Ale tí praví fanúšikovia mu milosrdne odpúšťali neblahé výkony. Vďačnosť za dlhé roky oddanej služby a čaro Raúlovej osobnosti bolo jednoducho silnejšie ako rozčarovanie zo zlej hry.

2006-2009- Posledný vzdor

V ďalšej sezóne však všetci zavreli ústa. Každý musel uznať, že Raúl do šrotu ešte nepatrí. Miestami pripomínal dravého mladíka, ale koniec sa blížil. Nadišiel čas jeho posledného súboja. Raúl už nemal pred sebou veľa vecí, o ktoré bojovať. Tri Ligy Majstrov, dve Picchichi, 4 La Ligy, 4 Supercopy, 2 Interkontinentálne Poháre aj Európsky Superpohár. To všetko vyhral za 14 sezón Raúl González. Jediným jeho súperom sa stala história. Posledné roky, sa v súvislosti s jeho menom hovorilo len o štatistikách, ktoré prepísal a rekordoch, ktoré zlomil. El Hombre record, muž rekordov ešte nepovedal posledné slovo. Veľmi emotívny bol záver La Ligy 2007, posledný zápas Davida Beckhama a najtesnejšie možné víťazstvo v hre o titul nad Barcelonou. Nasledujúci rok sa niesol v podobnom tempe, prezident Calderón vsadil na hráčov z Holandska, ktorých priviedol na Bernabéu požehnane. Raúl sa rozpamätával na dávne časy, výkonmi predčil aj fantastického mladíka Higuaína. V osemfinále Ligy Majstrov čakalo na najúspešnejší klub histórie tejto súťaže, tím ktorý túto súťaž ešte nikdy nevyhral. AS Rím. Real bojoval v oboch zápasoch podľa vzoru svojho, ktorý bol opäť vo svojom živle. Dal Rimanom dva góly, on bol ten, čo si vyhrať zaslúžil, snáď najlepší hráč toho dvojzápasu. Smutný bol pohľad na neho ako sleduje časomieru na Bernabéu, ktorá a o pár sekúnd vyprší a Real sa znovu rozlúčil s Ligou Majstrov. Aspoň v Primera División bolo tímu veľkým srdom dopriate víťazstvo. 23 Raúlových gólov a tento raz suverénny titul. To bolo posledný krát, čo Raúl na námestí Cibeles, pobozkal sochu bohyne a dekoroval ju španielskou vlajkou s erbom Realu Madrid. Oslava tohto titulu bola najveľkolepejšia za posledné roky, Raúlova šiesta a posledná. O rok titul už nezopakovali, aj keď Real dlho držal Barcelonu v napätí. Síce bol počiatok sezóny katastrofálny, ale po zimnej prestávke a výmene trénera Real prestal strácať body. Juande Ramos zaviedol do Realu pevnú disciplínu. Zlepšienie bolo vidieť hlavne v obrane, ktorá bola predtým deravá ako ementál. Mužstvo však bolo vyčerpané a v posledných kolách už zďaleka nehralo taký koncentrovaný futbal. V 34.kole ich čakal náročný zápas v Seville. A jeho náročnosť ešte stúpla, keď v 18. minúte prehrávali na štadióne Sánchez Pizjuán 1-0. Vyzeralo to zle nedobre. V 45. minúte vybehol Metzelder až do šestnástky a poslal center Raúlovi, ktorý so šťastím vyrovnal. Po zmene strán a krásnej Marcelovej prihrávke dostal Biely Balet do vedenia Raúl a ten istý hráč o tri minúty neskôr zaklincoval svoj hetrik. Zvláštne, že len tretí Raúlov hetrik v La Lige, vzhľadom na to aké kvantum gólov dal. Nadšenie akým žil Madrid po tomto zápase sa nedá opísať, staronový hrdina predsa len ešte drží vlajku so znakom a korunkou hore. Barcelona však bola nezastaviteľná, porazila Real v El Clásico, čo bol definitívny koniec doťahovania o trofej.

1996-2006-  Nezdary v reprezentácií

V najcennejšom drese debutoval Raúl 10. októbra 1996 ako 19-ročný. Bol to kvalifikačný zápas na Majstrovstvá sveta 1998 vo Francúzku. Hralo sa v Prahe proti Českej republike a stretnutie sa skončilo bezgólovou remízou. Raúl najskôr s desiatkou, potom sedmičkou na chrbte a kapitánskou páskou viedol Furia Roja na Majstrovstvách sveta 1998, 2002 aj 2006, ďalej na Olympijskych hrách v Atlante 1996 a Európskych šampionátoch 2000 a 2004. Žiaľ bez úspechu. Na klubovej úrovni sa trofeje sypali, ale veľké turnaje boli pre Španielov zakliate. Blízko boli na Eure 2000. Dostali sa až do štvrťfinále. Už ubiehala predposledná minúta a bol nariadený pokutový kop. Nikto si netrúfal položiť loptu na biely bod. Nakoniec ju vzal Raúl: „V tej chvíli som pocítil strašnú únavu, akoby som stratil sily.“ Francúzski fanúšikovia za bránou ho znervózňovali a bránu netrafil. Španieli vypadli a Raúl ukázal celému svetu ako plačú smutný hrdinovia. Aj tak bol najlepším strelcom reprezentácie so 44 gólmi. Hoci len o dva zápasy menej má David Villa, ktorý ho pravdepodobne skôr či neskôr predbehne. Aj neúspechy ľudí spájajú a často viac než úspechy. V reprezentácií Raúl hrával so svojími najlepšími priateľmi, Fernandom Morientesom a Josephom Guardiolom, ktorý by podľa vlastných slov prial Raúlovi pol šťastia sveta, keby sa to nekrížilo s plánmi Barcelony. Keď 16. mája 2008 Luis Aragonéz prezentoval svoju nomináciu na Euro 2008, Madridistom stúpol tlak. Napriek skvelej forme, Mudrc z Ortadely ako Aragonéza prezývali nepovolal Raúla. ,,Mne je jedno koľko gólov hráč dá za sezónu. Musí mi zapadať do taktiky, a Raúl tam nezapadá. Je dôležitý pre svoj klub, ale v reprezentácií ho nepotrebujeme. Ak by som uznal za vhodné, aby cestoval na Euro, nominoval by som ho. Nemám s Raúlom žiadne osobné spory.“ Španieli Majstrovstvá Európy vyhrali, vo finále zdolali Torresovým gólom Nemeckom 1-0 a rozhorčenie z toho, že Aragoznez dal prednosť Danielovi Guizovi pred najlepším reprezentačným strelcom veľmi rýchlo pominula. Dlhoročný španielsky tréner po Eure svoju kariéru s La Furia Roja ukončil. Nahradil ho Vicente del Bosque, tréner pod, ktorým hral Raúl najviac zápasov, ktorému priniesol najväčšie úspechy v kariére. Čakalo sa, že Del Bosque Raúla povolá, veď sa veľa krát vyjadril v tomto zmysle. Keď však prišlo na lámanie chleba, meno madridského kapitána sa na súpisku nevošlo, ani len do priateľského zápasu. ,, Raúl? Ten je skvelý. Keď ho Španieli nechcú, Argentínska reprezentácia ho uvíta s otvorenou náručou.“ Vyslovil slová chvály Maradona.  Aj Majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike patrili Španielom. Najväčšia sláva mužstva z Pyrenejského poloostrova prišla aj bez Raúla.

2009/10- A zazvonil zvonec, rozprávky koniec

 V roku 2009 opäť prišiel k moci Pérez, neslávne slávny prezident zo začiatku nového milénia. V prvom období jeho vlády prichádzali hviezdy rok po roku, postupne. No v lete 2009 sa nové posily začali hrnúť rýchlo. Ronaldo, Kaká, Xabi Alonso, Karim Benzema a ďalší mali stáť za novou úspešnou epochou. Milióny eur investované do najžiadanejších hráčov súčasnosti nepriniesli očakávaný výsledok. Aspoň zatiaľ nie. Real opäť vypadol v osemfinále Ligy Majstrov. Prekliate štvrťfinálové brány im zavrel Olympique Lyon. Raúl sa zatiaľ s Inzaghin naťahoval o prvenstvo medzi strelcami v európskych pohároch. Ale v štatistike gólov v Lige Majstrov patrí prvá priečka jednoznačne Raúlovi. Takisto vedie tabuľky v počte zápasov za Real Madrid, v počte gólov v La Lige za Real, celkovo je tretí za Sanchezom a Zarrom. Síce Raúl túto sezónu nastúpil do tridsiatich zápasov, väčšinou do ich konca ostávalo len pár minút. Vyšiel zo zápasovej formy, v La Lige skóroval len päťkrát, rovnako ako aj v sezóne 2006/06, kde 5 mesiacov nehral. Ani nový Galacticos nedokázali pretrhnúť víťaznú šnúru silnej Barcelony. Absolútne naprázdno vyšiel Real tento rok. Pérez mohol chystať ďalšie zmeny. Hneď na začiatku leta priviedol nového trénera, nenávideného aj obdivovaného Josého Mourinha. Začalo sa hovoriť veľmi nahlas o odchode 33-ročného Raúla a tiež Gutiho. Neboli to len klebety. 25. júla Real oficiálne potvrdil, že obaja odchovanci už skončili svoje pôsobenie v Madride. O dva dni neskôr usporiadal klub Raúlovi odchádzajúcemu do Schalke 04 rozlúčku. „Dnes je to pre mňa ťažký deň, možno najťažší v celej mojej kariére. Milujem futbal a takmer všetko, čo s ním súvisí a byť hráčom Realu Madrid bol ten najkrajší sen, aký som si vedel predstaviť. Stále sa cítim ako hráč a budem hrávať, kým mi to moje telo dovolí. Netuším, aký dlhý čas to ešte bude. Počas sezón, ktoré som tu strávil som sa snažil robiť všetko najlepšie ako som vedel byť vždy lojálny klubu, tak ako ma to tu učili ešte ako mladého chalana. Lúčim sa so všetkými a dúfam, že som v každom súboji, každej strele, každom geste, každej myšlienke dal zo seba to najlepšie. Ďakujem všetkých, ktorí ma podporovali, pomáhali mi či fandili. Bol som tu veľmi šťastný a snáď, ak mi to bude umožnené budem môcť tomuto klubu v budúcnosti ešte pomôcť,“ s týmito slovami opúšťal Raúl tlačovú konferenciu. Veľa prítomných sa nezdržalo sĺz. 16 rokov ľudia nepoznali iný Real ako ten Raúlov. Modernú históriu Merengues je možné rozdeliť na éru pred, za a po Raúlovi. Veľké legendy si pamätá tento klub, ktorý spája milióny ľudí na všetkých kontinentoch. Desiatky slávnych hráčov kráčalo chodbami Chamartínu či Bernabéu, ale žiaden z nich nebol tak zbožňovaný ako Raúl. Hovorilo sa radšej jesť ihly ako povedať pred Španielom zlé slovo na Raúla, muža ktorý zosobňoval všetky ideály, v ktoré verili. Výnimočný človek, ktorý sa nesnaží odlíšiť sa od davov. Aj tí, ktorí neboli Madridistami, si vraveli "Raulisti". Nikoho s ním nemožno porovnávať, lebo Raúl mal okrem jedinečného talentu aj dar získať si ľudí svojím sympatickým vystupovaním, preto prežil aj svoje zlé roky s obrovskou základňou fanúšikov za chrbtom, a preto mu celý národ v okamihu odpustil, nepremenenú rozhodujúcu penaltu v štvrťfinále Majstrovstiev Európy. Šťastní môžu byť ľudia, ktorí sa budú môcť vnúčatách chváliť, že videli hrávať toho Raúla, čo navždy zmenil Real Madrid. Mýtus, čo sa zrodil jeho odchodom možno zub času ohlodá ako kamienky v rieke, ale verní Madridistas nikdy neprestanú vzýval svojho princa z predmestia.

Štatistiky

Klub	Sezóna	La Liga			Copa		Liga Majstrov		Ďalšie		Spolu		Priemer
		Zápasy	Góly	Asistencie	Zápasy	Góly	Zápasy	Góly	Zápasy	Góly	Zápasy	Góly	Gól/Zápas
Real Madrid	1994/95	28	9	4	2	1	0	0	0	0	30	10	0,33
	1995/96	40	19	7	2	1	8	6	2	0	52	26	0,50
	1996/97	42	21	4	5	1	-	-	0	0	47	22	0,47
	1997/98	35	10	12	1	0	11	2	2	3	49	15	0,31
	1998/99	37	25	5	2	0	8	3	2	1	49	29	0,59
	1999/00	34	17	11	4	0	15	10	4	2	57	29	0,51
	2000/01	36	24	2	0	0	12	7	2	1	50	32	0,64
	2001/02	35	14	6	6	6	12	6	2	3	55	29	0,53
	2002/03	31	16	11	2	0	12	9	2	0	47	25	0,53
	2003/04	35	11	1	7	6	9	2	2	1	53	20	0,38
	2004/05	32	9	6	1	0	10	4	0	0	43	13	0,30
	2005/06	26	5	3	0	0	6	2	0	0	32	7	0,22
	2006/07	35	7	3	1	0	7	5	0	0	43	12	0,28
	2007/08	37	18	5	1	0	8	5	2	0	48	23	0,48
	2008/09	37	18	4	1	3	7	3	2	0	47	24	0,51
	2009/10	30	5	0	2	0	6	2	0	0	38	7	0,20
Spolu v jeho kariére		550	228	84	37	18	129	66	24	11	740	323	0,44

 Prehľad úspechov

1. Španielsko

2. Medzinárodné

 3. Individuálne