Legendy od A do Z- Luis Ronaldo

Legendy od A do Z

 Pelého následník

El fenomenovi sa na svet dralo ťažko. Stalo sa tak 18. septembra 1976 v Bentu Ribeiru, biednej štvrti Rio de Janera, ďaleko od južnej časti mesta a jeho rozprávkových pláži, prepychových domov a bohatých ľudí. Ronaldovi rodičia sa brali veľmi mladí, no jeho matka Sonia verila, že zväzok bude na celý život. Ronaldovho otca Nelia ľúbila tak veľmi,  že si nevšímala varovania okolia o tom, že jej vyvolený je dobrý kamarát s alkoholom a s drogami. Po čase si kúpili jednoizbový byt. Nadreli sa naň ako kone, Nelio často odchádzal na dlhý čas preč za prácou a jeho žena robila upratovačku v pizzérií aj 14 hodín denne. V krátkom časovom odstupe sa im narodili 2 deti. Lekár Sonii predpovedal, že jej tretie dieťa bude chlapec s výnimočnými schopnosťami. Veštba sa vyplnila. 18. septembra dostala Sonia pôrodné bolesti, ale jej manžel nebol doma, dúfala, že aspoň večer výnimočne nebude vysedávať v bare, ale príde domov aby postrážil ich staršie detičky, Neliňa a Ionu. Sama v krutých bolestiach odšoferovala starý rozpadnutý Volkswagen až do nemocnice, kde o pár hodín prvý krát začula plač svojho potomka. „Aké mu dáte meno?" spýtal sa jej dktor. Ona mu šťastná pozrela do očí a odpovedala otázkou: ,,Ako s voláte vy pán doktor?" Pôrodník sa volal Ronaldo, Sonia neváhala a svojho syna z vďaka pomenovala podľa láskavého medika. Keď otec konečne dorazil do nemocnice nepriniesol šťastné správy, nemal peniaze na zaplatenie registračného poplatku na matrike. Až o štyri dni sa mu podarilo dať dokopy potrebných desať dolárov. Preto Ronaldo oslavuje narodeniny dva krát Prvé 18. septembra, kedy sa naozaj narodil, a druhé 22. na dátum, ktorý má zapisaný aj v dokladoch.Futbalový diamant sa brúsil na mestskom detskom ihrisku, takom starom a ošarpanom, že bežný rodič by svojmu dieťaťu nedovolil na takú rozpadnutú preliezku ani pozrieť. Ronaldovi to však nevadilo, on musel niekde trénovať. O čosi neskôr nasledoval príklady svojich futbalových idolov a venoval sa halovému futbalu. Aj dušu diablovi, len aby raz hral za Flamengo. To bol jeho sen, vďaka nemu nenechal lopte ani chvíľku oddychu, za to na školské učebnice padal v kúte prach. Ronaldo chcel uniknúť osídliam chudoby a  raz žiť medzi pracháčmi na bohom milovanom raji na juhu De Janera. Bol jedným z mála, ktorí toto predsavzatie dotiahli do konca. Podarilo sa mu to, a vo veľkom štýle, o pár rokov mal na kontách viac peňazí ako celé troj-milionové predmestie, z ktorého vyšiel. Cestu do Flamenga mal otvorenú, na testoch zaujal a nechýbalo veľa, aby mu novou uniformou bol pruhovaný dres. Problémom však boli peniaze, tie Ronaldo potreboval, aby mohol denne autobusom cestovať na tréningy, a tie mu zúfalo chýbali. Flamenga sa musel nedobrovoľne vzdať a zamestnať sa v kluboch vo svojom okolí kam chodil peši. Konečne prišli zárobky a jeho rodina už netrpela takou núdzou. Prvú výplatu však venoval sebe, zaobstaral si strojček na zuby, ktoré mal dovtedy nevábne krivé. Medzi seniormi debutoval v roku 1993 v Cruzeiro Belo Horizonte. Do áčka jedného z najlepších tamojších klubov sa samozrejme nedostane niekto z ulice, čo si zaklope na dvere. Ronaldo si podmanil odborníkov a následne aj verejnosť svojimi nadľudskými výkonmi v v reprezentačnom výbere do 17 rokov. Odohral 57 zápasov, a zaznamenal v nich 59 gólov. To je až nereálnosťou dýchajúca štatistika, ale nie, nebol to žiadny scifi film Stevena Spielberga , Ronaldo už v 16-tich rokov, mal povesť ostrostrelca. V Cruzeiru po ňom chňapli ako po čerstvom rohlíku. „Má už návyky najvyššej kategórie, je cieľavedomý. To je pre mňa dôležité. A tá jeho strelecká chuť. Porovnávajú ho s Pelém, neviem či niekedy bude taký dobrý ako on, ale viem, že sa mu priblíži.“ Povedal Jairzinho, veľká futbalová legenda a pozemský zástupca Ronaldovho trážneho anjela krátko po príchode do Cruzeira. Chlapec pod jeho rukami vyzrel v poriadne sladké jabĺčko, a slasti sa ušlo aj pre Belo Horizonte. „Azuis Celestes“ získali tej sezóny všetky trofeje, o ktoré hrali, a Ronaldove kopačky boli križom krážom zodraté gólmi. Tréneri ho hnali za vidinou byť nový Pelé, očarovať Brazíliu ako sa to podarilo jeho krajanovi . Národ pýšiaci sa najúrodnejšími kávových plantážami na svete a najslávnejšími karnevalmi po takmer polstoročí čakal na novú modlu. Ronaldovi sa síce ani po európskych angažmánoch nepodarilo vyrvať Pelému z rúk titul Kráľ futbalu, ale minimálne si zaručil porovnateľnú slávu. Veď jeho meno skloňujú všetky generácie a aspoň raz ho musel počuť aj ten najväčší nepriateľ športu. Reprezentačné kariéry oboch útočníkov začali pritom až podozrivo podobne. Obaja vo veľmi mladom veku absolvovali majstrovstvá sveta. Ronaldo si ako 17-ročný supertalent vysedel zlatú medailu na lavičke. Mundial 1994 v Spojených štátoch ešte nebol ten osudový, a ani srnky netušili ako pevne bude spätý Ronaldo s najväčším športovým sviatkom na Zemi, ktorý sa koná len raz za štyri roky.

Z raja do raja

Brány Európy boli definitíve rozvalené dokorán. Koho si vybrať Real Madrid, Barcelonu, Manchester či AC Miláno. Nie, na začiatok trochu pokory. Neexistuje však človek, ktorú by bol skromný a ctižiadostivý zároveň. Teda ktovie či bola Ronaldovou cnosťou skromnosť, alebo poslušnosť voči dobre mienenej rade ďalšieho skvelého futbalistu Romaria. Nezačať európsky púť v príliš nablýskanom klube. Nevyzreté chlapec nemusí splniť  vyzreté očakávania. Najslávnejšie veľkokluby museli počkať. Ronaldo sa sťahoval do Holandska, kde chcel v eindhovenskom PSV presvedčiť seba aj celý starý kontinent, že nie len káva a tabak sú prvotriednym tovarom z Latinskej Ameriky. V Ehrendivision si získal rešpekt rýchlo, bol kľúčovým hráčom PSV, ktorým vystrielal titul. V 46 zápasoch skóroval 42 krát, kde sa to tie góly brali? Pochopiteľne stal sa najlepším strelcom ročníka 94/95. A stále to bol len teenager, ktorý , sotva dospelý chalan. O rok neskôr vstúpil do novej sféry, po dvoch sezónach sa nabažil holandskej zimy, za 4.500 miliónov pesiet, čo bola v tej dobe rekordná suma, prestúpil do Barcelony. V prvotriednom klube si rýchlo zvykol, čoskoro pomyslene zasadol na zlatý trón, stal sa najlepším hráčom podľa FIFA za rok 1997 a predtým aj za rok1996. Neunikla mu ani Zlata Lopta udelená prestížnym francúzskym magazínom France Football. Ronaldov kontrakt bol dlhodobý, sedem rokov mal byť súčasťou Blaugranas, on však začal špekulovať už po roku. S predsedom katalánskeho klubu sa Josepom Nuňezom sa dohodol na odchode, Inter Miláno zaplatil obrovské peniaze sa vykúpenie Brazílčana zo zmluvy s Barcou, ale čo, úspech niečo stojí. Ronaldo opúšťal Nou Camp po jednej so svojích najúspešnejším sezónach, 47 gólov v 49 zápasoch, mu vynieslo korunu najlepšieho strelca La Ligy, aj keď titul toho roku bral madridský Real. 

Prebudenie zo sna

 Aj keď si stále len 21-ročná hviezda rýchlo zvykla na taliansky štýl hry, Interu sa nedarilo podľa jeho predstáv. Ani Taliansky pohár, ani víťazstvo v Seriu A sa v sezóne 97/98 nekonali. Ronaldo si chcel napraviť chuť aspoň v reprezentácií. Majstrovstvá svete 1998 vo Francúzsku, odštartovali ako tradične v júny. Brazília plánovala  obhajobu titulu, a tento krát už Ronaldo nebol nehrajúcim náhradníkom, mal byť hlavným tromfom. Kanárici vstúpili do turnaja víťazstvom 2-1 nad Škótskom. V tomto zápase ešte Ronie neskóroval, jeho rozkvet prišiel až v tom nasledujúcom, kde kozmeticky prikrášlil výsledok na 3-0. Posledný zápas skupiny s Nórskom síce Selesao nezvládlo, ale na osemfinále to stačilo. Tam ich čakalo Chile na čele s Ronaldovým spoluhráčom z klubu Ivanom Zamoranom. Toto bol El fenomenov zápas, dal dva góly a Brazília suverénne stúpala ďalej. Štvrťfinále a v ňom Dánsko. Severania kládli odpor, aj oni pamätali na svoje slávne časy, porážku 3-2 s sa im však odvrátiť nepodarilo. Semifinále to bol boj, najdlhší a najtvrdší z celého šampionátu.  Ambiciózne Holandsko s kádrom snov či vždy obdivovaná Brazília? V 48. minúte dostal Ronaldo skvelý pas od Rivalda a Van der Sar katastrofu už neodvrátil. Ale zďaleka ešte nebol koniec a húževnatí Holanďania nedali svoju kožu ľahko. V 88. minúte sa do šance na vyrovnanie dostal Patrick Kluivert a chladnokrvne premenil. Nasledovalo veľmi emotívne predĺženie, Ronadlo mal tri obrovské šance, a ich zahodenie mohlo ešte Juhoameričanov mrzieť. Penaltová lotéria však priala žlto-zelených, vyhrali 4-2.  Ronaldovi nikdy nebolo typické železné zdravie, často mával rozlične zdravotné patálie a jedny si ho počkali pred finále MS´98.  „Ronaldo umiera!" ozývalo sa hotelom krátko pred finále. Brazílčan strácal vedomie, bol na toľko fyzicky vyčerpaný, že nevládal ani hovoriť. To bolo hádok a presvedčenia prázdnymi agrumentami. Možno až zbytočne tvrdohlavo ho dotlačili do finále. Niet sa teda čomu diviť, že žiadne gala predstavenie nepredviedol, aj po dávkach liekov a infúzií Ronie jednoducho nevládal. A možno sa aj šetril, chvalabohu, veď futbalový svet už videl priveľa kolapsov hráčov priamo na trávniku. Zato Francúzi hlavne Zidane žiarili, záložník dal sám 2 góly a krajina galského kohúta suverénne porazila obhajcu titulu 3-0. Predfinálový incident bol ešte malé fyzické trápenie v porovnaní s tým čo na Ronalda čakalo o rok neskôr v novembri. Nikto ho nezhodil, žiadny faul, nikto sa ho ani nedotkol, nevinný pád po ktorom brazílsky delostrelec vstával zo zeme veľmi ťažko. Diagnóza bola krutá. Roztrhnuté väzy v kolene. Slzy sa tlačili do očí tvrdému chlapovi, toto rozchodiť je takmer nemožné. Ronaldo bojoval sám so sebou aj s nepriaznivými predpoveďami doktorov. Nebolo to typické futbalové zranenie, ani najlepší špecialisti si s ním nevedeli rady. Keď sa už zdalo, že je všetko v poriadku a Brazílčan oslávil návrat, veľmi rýchlo sa boľačka vrátila. Počet come backov rástol a boli to stále len zufalejšie a zúfalejšie pokusy. Že opustí vrcholnú futbalovú scénu bolo takmer isté. Už si nikto netrúfal veriť v zázračne vyliečenie.

Znovuzrodenie

V roku 2002 zaznamenal Ronaldo najväčšie víťazstvo. Nie, nemysliac druhé zlato na MS, víťazstvo samého nad seboua nad kolenom. Keď opäť ohlási, že štartuje s plnohodnotným tréningom, málokto to bral vážne. Či už to bolo tým požehnaním pápeža, pre ktoré si Ronaldo zaletel do Vatikánu, alebo zázrak modernej medicíny,  magická deviatka bola opäť  fit. ,Nič horšie nemôže športovca stretnúť ako zranenie. A to moje bolo veľmi vážne, žiaden doktor mi nevedel povedať, či bude trvale, či sa to vôbec dá vyliečiť, či budem ešte niekedy hrať na profesionálnej úrovni. Ale nemohol som sa vzdať, dlhé mesiace som denne navštevoval fyzioterapeutku ,cvičil som hodiny a netušil či to bude mať vôbec zmysel. Ale našťastie po dlhom čase sa to všetko zahojilo." povedal nadšený útočník, keď sa skončila najsmutnejšia kapitola jeho kariéry.  Tak ako sa mýtický vták Fenix , ktorý sa po smrti znovuzrodí s popola, tak Ronaldo opäť povstal zo zeleného trávnika. A najideálnejším miestom, kde to mohol predviesť, bol prvý ázijský šampionát usporiadaný Kóreou a Japonskom. Luis Felipe Scolari prekvapil 3/4 športového sveta, keď do reprezentácie povolal čerstvo doliečeného Ronalda. Brazília tento raz nebola tým najväčším favoritom, jej hráči sa v kvalifikácií neukázali práve vo forme, ale ako sa mnohokrát ukázalo samotné majstrovstvá sú iné ako kvalifikácia. Brazília prechádzala turnajom ako nôž maslom. V skupine porazili Turecko2-1, Čínu presvedčivo 4-0 a Costa Ricu 5-2. Suverénne vyhrali svoju skupinu a Ronaldo pridal do svojej zbierky ďalšie 4 góly. Vo vyraďovacej časti sa postarali o odchod Belgicka, Anglicka a Turecka a vo finále ich čakalo silné Nemecko. 30. júna už Nemcov nespasila ani ohromujúca forma najlepšieho obranného hráča šampionátu Olivera Kahna. Nemecký gólman bol horúcim kandidátom na Zlatú Loptu, ale takisto obdivuhodnú formu mal aj Ballack, ten však Nationalelfu vo finále chýbal, kvôli kartovému trestu. Nemci boli v prvom polčase aktívnejší, no Brazília sa vzchopila a v 67. minúte dostihol Ronaldo vyrazenú strelu Rivalda. Ostávalo 11 minút do konca a obrancovia Nemecka boli načisto zmätený s krásnej kombinácie Rivalda a Klebersona, využil to kto iný ako opäť Ronaldo a za bezmocného Kahna poslal svoj druhý gól vo finále, a už ôsmy na ázíjských majstrovstvách. Brazília od toho dňa hrdo nosí titul Pentacampeones a sláva ich finálového hrdinu sa opäť vrátila a bola dokonca väčšia ako kedykoľvek predtým.

Darček k stovke

Už celý svet vedel, že Ronaldo je opäť ten rýchly silný dravý útočník, s obrovskou chuťou na góly. Keďže si v Interi nesedel s trénerom Hectorom Cúperom rozhodol sa Taliansko opustiť. V roku 2002 si svet pripomínal sté výročie založenia snáď najslávnejšieho klubu všetkých dôb. Fiorentino Peréz prichystal jeho fanúšikom k výročiu prekvapenie. Príchod Ronalda však nevzbudil očakávané ovácie. Keď si preberal na Bernabéu Zlatú Loptu diváci na protest skandovali Raúl, Raúl, meno ich najväčšieho obľúbenca. No Ronaldo do Realu patril, patril ku Galacticos, ku superhviezdam, Zidanovi, Figovi, Owenovi, Beckhamovi či Carlosovi. Ronaldov debut bol očakávaný na pôde Ligy Majstrov, proti RC Genk, no objavilo sa mu svalové zranenie. Reparát mal byť o pár týždňov neskôr proti Atenám, ale Brazílčan neodletel ani do Grécka. Toto sa vôbec nepáčilo fanúšikom a nespokojné vravy musel tíšiť športový riaditeľ Jorge Valdano: „Je to práve Ronaldo kto si najviac želá, aby mohol nastúpiť. Zo zranenia bol veľmi nešťastný, ale robí všetko preto, aby bol fit. Som si istý, že nám to vráti aj s úrokmi." Konečne, 2. októbra ako striedajúci hráč v 64 minúte. 40 sekúnd stačilo na to, aby všetci fanúšikovia v bielom odpustili svojmu novému idolu to dlhé čakanie. Ronaldo spracoval Carlosovu prihrávku a trafil do rohu bránky. Keď Alavesu pridal ešte aj druhý gól, Bernabéu šalelo a vyvolávalo jeho meno. „Bol som nervózny, ale povedal som si ako bude-tak bude. Keď som sa dostal na trávnik bolo to pre mňa jednoduchšie, tam som vedel presne, čo robiť." povedal debutant krátko po stretnutí.  Zapísal sa teda skvele, a to sa jeho gólostroj len rozbiehal. Bola to eufória a veľký obdiv, ktorý sa Brazilčanovi a zároveň všetkým Galacticos dostávala. V sezóne 2002/2003 priniesla Realu aj ligový titul, posledný na dlhšie obdobie, žiaľ La Liga sa po ďalšie dva roky stala korisťou Barcelony. Nasledujúci rok strelecké šťastie sa mu opäť nevyhlo, 24 gólov v Lige a ďalšie 4 v Lige Majstrov mu vyniesli aj trofej Pichichi. Real Madrid však vždy mal extrémne náročnych fanúšikov, ktorých zaujímali hlavne tituly a hráčov ich zlosť často uvádzala do rozpakov. Ronaldo striedal vždy sprevádzaný piskotom Bernabéu a niesol to ťažko.  „Niekedy mám pocit, že neúspechy celého mužstva nesiem na chrbte ja, ako by som bol jediný hráč tímu. Myslím, že občas som až príliš obviňovaný za neúspechy mužstva." povedal Ronaldo po prehratom zápase s Racingom Santander. Situácia nebola pekná, fanúšikovia si našli terč aj v Raúlove, dokonca žiadali jeho odchod. Áno, až takto ťažko niesli Madridisti šedé obdobie svojho klubu. Čoskoro sa začalo hovoriť o jeho návrate do Interu Miláno, on však nechcel potápajúci sa Real opustiť.  Možno bol na to príliš lenivý, lebo práve lenivosť mu bola vyčítaná z médií aj od fanúšikov. Miestami ale opäť zasvietilo slnko a Ronaldo sa bezhlavo rútil vpred cez obrancov a s ľahkosťou skóroval, „Šprintovať do vápna, minúť predtým všetkých obrancov a skórovať nie je môj štýl. Nerobím to preto, jednoducho ma to baví." povedal o svojom dravom spôsobe hry. No stále častejšie nastávali dlhé chvíle, kedy sa len tak mátožne potuloval po ihrisku. A každým mesiacom priberal, v začiatkoch kariéry vážil pri výške 1,83 metra 70 kilogramov, ku koncu angažmánu v Reale jeho hmotnosť siahala ž k takmer 90-kilovej hranici. Diety nepomáhali a odborníci si zase raz v jeho prípade nevedeli dať rady. Do Nemecka na majstrovstvá však nominovaný bol. Jeho kariéra bola na ústupe, teraz mal poslednú šancu zapísať svoje meno na čelo najúžasnejšej tabuľky strelcov. Zápas Brazíli-Japonsko sa hral v Dortmunde, favorit z Južnej Ameriky si s Aziatmi poradil 4-1, a zhasínajúca hviezda svetového futbalu dala dva góly. Ronaldo ich dal na Majstrovstvách sveta celkovo 15, o gól viac ako legendárny Nemec Gerd Muller a takisto o gól viac ako Miro Klose, ktorý sa pokúšal zlomiť jeho rekord o štyri roky v Južnej Afrike. Brazília skončila v štvrťfinále, kde opäť nestačila na Francúzsku. Pre Ronalda to bol dvojnásobný koniec, Lúčil sa aj s Realom Madrid. Nesedel si s trénerom Capellom a odchod považoval za nutný.

Európska púť končí

Jeho prestup do AC Miláno novinári avizovali 18. januára, aby však Taliani nemuseli platiť vysoké odstupné, mal tento hráč dohrať zvyšok sezóny v Madride. Už o týždeň neskôr však priletel Ronaldo do Milána a z tribúny sledoval zápas svojho nového zamestnávateľa. Chvíľu na to absolvoval lekárske vyšetrenia a o ďalší týždeň bolo všetko už aj overené podpisom. Stal sa tak jediným hráčom , ktorý hral v El Clasicos AC-Inter a Real- Barcelona vo všetkých štyroch dresoch, dokonca v týchto zápasoch skóroval za každé z týchto mužstiev. Nasledujúca sezóna bola tou poslednou európskou pre Dadada, ako Ronalda prezývali v detstve. Carlo Ancelotti z pochopiteľných príčin dával v útoku prednosť Patovi či Inzaghimu. Takže v službách Rossoneri absolvoval len 20 zápasov, v ktorých dal 9 gólov. Čudné je, že napriek tomu, že hral za štyri popredné kluby nikdy nezískal pohár v Lige Majstrov, no aj bez ušatej trofeje sa v decembri 2008 ponáhľal za veľkú mláku, naspäť do rodnej

Brazílie, odkopať ešte čo to za Corinthias. Za hráčske roky sa stihol dva krát oženiť. V roku 2000 si zobral brazílsku futbalistku Milene Dominguesovú, s ktorou sa ale po štyroch rokoch rozviedol. Ich spoločný zväzok im dodnes pripomína syn Ronald. Druhý sobáš bol v roku 2005, s talianskou modelkou Danielou Cicarelli. Ani nehorázne drahá svadba im však šťastie nepriniesla, žiaľ už po troch mesiacoch sa rozviedli. Ronaldo chcel do chomúta vstúpiť aj tretí krát, jeho vyvolená opäť Brazílčanka , Mariou Beatriz Antony ho však opustila po tom, čo vyplávala na povrch jeho aféra s transvestitami. Súkromie však na ihrisko nepatrí a na Ronalda si určite radi spomenú milióny ľudí. Desiatky ba až stovky gólov, ktoré nastrieľal mu vydláždili cestu medzi tie najobdivovanejšie postavy futbalu.

Záver

 Je to ako nekonečný príbeh. Rozprávka o chlapcovi z brazílskeho predmestia, ktorý sa stal žiariacou hviezdou na svetovom futbalovom nebi. Príbeh, ktorý sa len s drobnými obmenami opakuje pri životopisoch brazílskych futbalových čarodejníkov. Osnova je však zväčša rovnaká. Chudoba slumov, rozvrátené rodiny a nesmierna láska k futbalu. Ronaldo nie je prvou futbalovou hviezdou v histórií športu, ktorú na verejnosti prezentujú ako ikonu. Ale je prvým, ktorého vlastnia giganty na športové oblečenie, sponzori a v predchádzajúcich rokoch aj najbohatšie kluby sveta. Väčšina zápasov, v ktorých nastúpi, je okamžite vypredaných. Videá s jeho futbalovými kúskami sa predávajú na celom svete. Ronaldo je dnes artikel, ktorý sa predáva bez toho, aby sa k tomu musela robiť veľká reklama. Ronaldo je typom človeka, ktorý môže byť bohom pre milióny futbalových fanúšikov na celom svete, ale zároveň je aj obyčajným človekom, ktorý môže ísť príkladom v tom ako sa s dávkou odhodlania dá využiť svoj talent.