Legendy od A do Z- Claude Makélélé

Claude Makélélé sa narodil 18. februára 1973 v africkej metropole Kinsahsa. Jeho otec slávny africký futbalista zatúžil, aby jeho meno poznali aj na starom kontinente. Preto sa spolu s rodinou presťahoval do Francúzska. Pôsobil niekoľko sezón vo francúzskej Ligue 1 a úspešnú kariéru ukončil v belgickej najvyššej súťaži. Jeho najstarší syn Claude preukazoval čoraz väčšmi, že má takisto predpoklady stať sa hráčom svetového formátu. Hoci sa zdalo, že bude syna na jeho futbalovej púti podporovať, opak bol pravdou, rodičia chceli, aby Claude študoval a stal sa účtovníkom. Skôr však prinútite dieťa, aby zjedlo špenát, ako aby túžilo byť účtovníkom. Nebolo teda prekvapenie, že Claude otca neposlúchol, a miesto učebníc matematiky, študoval futbalovú techniku. Neskôr aj jeho otec uznal, že v syn už od útleho veku vykazoval futbalové myslenie a rovesníci v porovnaní s ním pôsobili ako úplní amatéri. Všetok čas trávil na ihrisku a ako 16- ročný začal navštevovať futbalovú akadémiu v Breste. Sám na to nespomína najlepšie, hoci na novú vlasť si už zvykol stále sa necítil ako doma, navyše sa musel vzdialiť od rodiny, čo mu spôsobilo ďalšie trápenie. Brest mu pôsobil cudzo, dokonca zvažoval opustiť akadémiu. No ako sa hovorí trpezlivosť ruže prináša. Jeho snaživosť a osobné nadanie ho skoro prenieslo do najvyššej francúzskej súťaže. Robert Budzinski, športový riaditeľ Nantes Atlantique, si Makélélého vybral spomedzi takmer stovky ďalších nádejných adeptov na post defenzívneho záložníka. Do Nantes prišiel na prahu dospelosti, sotva osemnásťročný chlapec však čoskoro predčil a svojich tímových konkurentov, prepracoval sa do základu a stal sa z neho vyzretý futbalista a veľká opora klubu. Na pobreží Atlantiku prežil 5 aj vďaka nemu získaval klub pôdu pod nohami. V roku 1995 dokonca senzačne získal titul a o rok nato sa Nantes dostali až do semifinále Európskeho pohára. Famózny úspech pre provinčný klub. Čoskoro však prišlo, čo bolo nevyhnutné, Maka schopnosťami prerástol Nantes. Už viac nebolo pochýb o tom, že jeho kariéra nemôže skončiť inde ako v európskom veľkoklube. Prvým zamestnávateľom z tejto kategórie bol Olympique Marseille. Claude si od toho angažmánu veľa sľúboval, predovšetkým stabilné miesto na čele tabuľke Ligue 1. V Marseille s ním však neboli príliš spokojní, čo už po sezóne vyústilo do prestupu. Vyhliadla si ho Celta Vigo, ktorá síce status veľkoklubu nespĺňa, ale zariadila Makélélému skvelý štart do španielskej La Ligy. Vítali ho tam s otvorenou náručou, a Maka ich nesklamal. Chopil sa taktovky a Celta mala dirigenta zálohy ako nikdy predtým. Jeho dve sezóny v modrom drese sa dajú považovať za úspešné, hoci ich neosladil žiadnym titulom, Celta získala stabilitu. Až natoľko si Makelélého cenili, že mu niekoľko-krát zdvihli plat, aby naďalej hájil ich farby. bolo to však márne, na prelome tisícročí, Makelélé konečne dostal ponuku, akú si zasluhoval jeho talent. 

 

 

 Madridský sen končí predčasne

 Makélélé mal na viac ako mu mohla Celta ponúknuť, vedel o tom on aj klub, no jeho prestup bol plný nekonečných rokovaní. Celta Vigo sa odmietla vzdať svojho ťahúňa bez boja, zuby si však vylámala na agentoch Realu Madrid, ktorí v lete 2000 presvedčili francúzskeho internacionála na prestup. Zmluvou s Realom Makélélé započal nové obdobie svojej kariéry aj života. Trpko-sladké obdobie. Hoci nikdy nebol hviezdou ako Figo či Zidane, Real ho potreboval, staval na jeho čiernej práce a odobratých loptách.Nepripomínal sa divákom gólmi či krásnymi centrami, bol jednoducho pracant, neviditeľný, ale nesmierne dôležitý. Bol robotníkom v mužstve umelcov, ale robotníkom, bez ktorého umelci nedokázali tvoriť. Po jeho odchode sa časom hra Galacticos rozsypala ako domček z karát. Zachrániť ju nemohol už ani najčerstvejší Merengues, David Beckham. Odchod Makelélého bola jedna z mála hrubíc v prestupovej politike Florentina Péreza, výčítali mu to dokonca vlastný hráči, najviac však kapitán Fernando Hierro. Keď hráči ako Raúl, Zidane či Hierro tvrdia o niekom, že je pre tím nepodstradateľný, niet pochýb o tom, že to tak bude. Jeho dôležitosť si síce uvedomovali spoluhráči, no samotný Real  prišiel príliš neskoro na, to ak im môže tento defenzívny záložník chýbať. Makélélé si nezískal srdcia fanúšikov, tak ako jeho slávnejší spoluhráči, pritom často-krát musel látať diery v zálohe, keď sa páni draci vybrali na ofenzívne výlety. Bol spoľahlivý ako betónový múr, často krát sa ocital na pozícií posledného hráča pred brankárom, a Real sklamal len minimálne. Jeho plat bol len zlomok z peňazí, ktoré dostávali jeho "hviezdnejší" spoluhráči. Nepozdávalo sa mu, že napriek tomu, že pre mužstvo odrobí aspoň toľko, čo napríklad taký Beckham, finančne tomu nenasvedčuje nič. Spolu s agentom žiadali vedenie o zvýšenie platu, prosby boli však márne a riaditeľstvo jeho požiadavky vysmialo. To bola posledná kvapka, ktorá chýbala k tomu, aby sa Claude vydal na dráhu rebela. Vzbúril sa, prestal chodiť na tréningy, odmietal hovoriť s novinármi, neodpovedal na telefonáty funkcionárov. Ani najrešpektovanejší defenzívny záložník nemohol očakávať, že jeho pozícia je taká silná, že mu klub bude tolerovať  takýto prístup. Dostal sa na šikmú plochu, z ktorej nebolo úniku. Makelélého spasiteľ sa dostavil v poslednú možnú chvíľu. Ruský miliardár Roman Abramovič, majiteľ londýnskej Chelsea sprostredkúval Realu ponuku. Ostávalo len 30 minút do uzatvorenia prestupového trhu, keď prišla správa, že Chelsea Londýn získala nového hráča. Claudovi Makelélému zmodrelo srdce.,Môj odchod zapríčinil Pérez, nevyhovoval som mu. Dresy s mojím menom sa nepredávali v desaťtisícových nákladoch, nebol som dosť veľká hviezda, aby som mohol hrať v jeho tíme." vyznal sa francúzsky reprezentant. Napriek potýčke s prezidentom, Francúz určite nemôže ľutovať svoje pôsobenie v Bielom Balete. Veď počas troch rokov získal dva-krát ligový titul, španielsky Superpohár, Ligu Majstrov a Interkontinentálny pohár. 

 

 

Modrá púť začína

16,6 miliónov libier je suma, za ktorú Roman Abramovič pritiahol do Chelsea ďalšiu veľkú rybu. Ruský oligarcha od svojho príchodu do Chelsea minul na prestupy viac ako 150 miliónov libier. Ale tie minuté za Makélélého mu nemôže vyčítať nikto, podaril sa mu kapitálny úlovok. Ex- Madridista bol zo svojho prestupu nadšený, v Reale ho po rebelantskom lete nečakal svetlejší začiatok. Vedel to, preto sa dal napísať na prestupovú listinu. Napriek tomu, že v poslednom čase vynechal veľké množstvo tréningov a nestaral sa správne o svoju životosprávu, veľmi rýchlo zapadol do systému Chelsea.„Real Madrid to je pár hviezd, na ktorých stavia. Chelsea vsádza na kolektív, nič tu nie je o jednotlivcoch. Raz budeme lepší než Real, už teraz máme vyrovnanejšie výkony ako Manchester alebo Arsenal. Máme na to, aby sme súperili s nimi o titul" vyhlasoval Maka po príchode k Blues. A naozaj nasledujúce dve sezóny Chelsea ukázali, že ich nový pracant mal pravdu. Pre Londýnčanov sa začali zlato-modré časy. Makélélé konečne poberal gážu, po akej túžil, a dokonca sa naňho usmialo šťastie aj v láske. Hneď v prvom roku pôsobenia v Londýne spoznal Noemi Lenoir, krásnu modelku, s ktorou sa po krátkej známosti oženil. Pár má spolu troch synov, no dnes už ich život nepripomína rozprávku so šťastným koncom. Už sa zdalo, že manželskú krízu zažehnali, no nakoniec sa ich spolužitie skončilo rozvodom, Noemi zostala v Londýne a Clauda zavial prestupový vietor naspäť do vlasti.

 

 

 Z príchodu Makelélého bol nadšený manažér Claudio Ranieri, no oveľa väčší význam ako usmievavý Talian, mal v Makovej kariére až nasledujúci kouč Chelsea. José Mourinho a jeho geniálne taktizovanie. Hneď prvá sezóna Makélélého sa stala zároveň historicky najúspešnejšou Chelsea v celej histórií. Mužstvo Josého Mourinha vyhralo trón v anglickej Premier League. Prvý-krát po päťdesiatich rokoch. Makélélé bol ako stvorený do herného prejavu Chelsea, absolútna spoľahlivosť v zadných radoch a disciplína. Nadvláda Chelsea pokračovala aj v ďalšej sezóne, Blues získali Curling Cup, Community Shield a opäť sa stali anglickým majstrom. Chelsea kvalitatívne prerástla aj mestského rivala Arsenal, ktorý sa už pár rokov potýka s problémami. Claude pri tom všetkom bol, pri víťaznom ťažení v sezóne 2005/06 bol stavebným kameňom základnej jedenástky, rovnako ako v Reale. Rozdiel bol len v tom, že tu Makélélé nebol odsúdený do role neviditeľného muža, fanúšikovia ho registrovali a zbožňovali, až v Chelsea sa dočkal  popularity veľkej hviezdy. A bolo to tak až do 21. júla 2008, keď sa Makélélé vrátil do svojej adoptívnej krajiny. O jeho služby prejavili záujem z Paris Saint Germain, a vtedy 35- ročný futbalista uznal, že nastal najlepší čas, na  odchod.

 

Parížsky koniec

Makélélé ani po rokoch nestratil zo svojích kvalít veľa, a PSG sa zdal ideálnou posilou. V hlavnom meste Francúzska o vítali ako hviezdu a z jeho prestupu sa tešili. Patrí k stabilným členom základnej zostavy, no zdá sa, že ani Makélélé nemladne a už pomýšľa na koniec kariéry. „Chcel by som hrať do roku 2010, a aj potom by som chcel zostať v Paríži, napríklad ako vyhľadávač talentov. S futbalom sa úplne nechcem rozlúčiť nikdy." zveril sa Maka. Úplne sa však už rozlúčil s francúzskou reprezentáciou. Poslednou stanicou v najcennejšom drese bolo vlaňajšie EURO v Rakúsku a Švajčiarsku. Aj v reprezentácií mal Maka rovnakú úlohu ako v kluboch, na špinavú prácu bol zväčša sám a vyhovovalo mu to. Veľmi emocionálne boli hlavne MS 2006, kde sa Francúzi dostali až do finále. Odpisované mužstvo krajiny Galského kohúta, "Dinosauri", ako ich novinári nazvali pre vysoký priemerný vek hráčov, to dotiahli ďalej ako sa čakalo. Počas jedného zápasu sa hra Francúzov zmenila na nepoznanie, ako inak bola to zásluha magického Zidana a "otroka" Makélélého. Finále proti Talianom prehrali v penaltovom rozstrele a Makélélé rozcitlivene dodal, že je to najväčšie sklamanie aké zažil. Celkovo si v repre odkrútil 71 štartov a svoju krajinu reprezentoval prvý-krát už v roku 1995.

 

 

Záver

Neviditeľný, no takmer nenahraditeľný. Túto pravdu o Makélélém spoznal Real Madrid až po jeho odchode. Nebol loptový virtuóz, ani dobrý strelec, jeho prednosti boli úplne niekde inde, a nechali vyniknúť ofenzívnych tvorivých hráčov. Real Madrid mal svojho času v strede zálohy stenu, a muža čo popoťahoval motúziky herného štýlu Bieleho Baletu. Rovnakú funkciu zastával aj Chelsea a preto sa nemožno čudovať, akých úspechov sa Blues dočkali. Mourinho naplno využil jeho potenciál a už nebolo pochýb o tom, ktorý hráč si zaslúži, aby ho volali najlepším defenzívnym záložníkom všetkých čias.