Legendy od A do Z - Luis Figo
4. novembra 1972 v Lisabone prvý-krát uzrel svetlo Luis Felipe Figo- chlapec, ktorý o pár rokov získal prívlastok zlato portugalského futbalu. Hoci je Luis jedináčik, vyrastal vo veľmi skromných pomeroch. Matka Maria Joana bola krajčírka, zatiaľ čo otec Antonio vlastnil malý obchodík. Susedia spomínajú na Luisa ako na okatého, blonďavého chlapca, ktorý väčšinu času trávil naháňaním lopty po biednom ihrisku neďaleko ich domu. Bol ako každé iné dieťa v jeho veku, a predsa iný. Už vtedy bolo v jeho hernom prejave niečo, čo si museli všimnúť aj úplní futbaloví laici. Figova pravačka snáď bola pozlátená od narodenia, lebo už ako päťročný obohral aj oveľa starších protihráčov. Tým neostávalo nič iné ako so závisťou sledovať zrodenie futbalového génia. Figo to dotiahol ďalej, ako si kedy dovolil snívať, vlastne v školáckych časoch skôr ako slávnym futbalistom túžil byť psychológom. Je dosť možné, že by aj v tomto odbore dosiahol úspechy. V kariére totiž veľa krát narazil na prekážky, pri ktorých prejavil mimoriadne pevné nervy. Ale po poriadku, najlepšieho portugalského hráča všetkých čias, ak si odmyslíme imigranta Eusebia, vychoval Sporting Lisabon, kde ho ako 12-ročného prihlásil otec. Počas rokov v bielo-zelenom drese sa zmenil na nepoznanie. Vždy veľmi útle dieťa sa vytiahlo do výšky a z milého blonďavého chlapca sa stal pohľadný čiernovlasý muž. Figo hájil jeho farby Sportingu takmer 11 rokov, no nikdy s ním nezískal majstrovský titul. O ten sa striedavo delili Benfica a FC Porto.

Mladá horúca krv
Figo ako najkvalitnejší portugalský export mal zakotviť na Apeninskom polostrove, ibaže jeho prestup si údajne vyjednali hneď dva kluby. Tak sa Figo na pár dní "rozdvojil" a bol hráčom Juventusu aj Parmy zároveň. Ukázalo sa, že oba tímy majú Figov prestup spečatený podpisom, vec teda musel riešiť súd. Právnikom sa nepodarilo dohodnúť, oba kontrakty boli vyhlásené za neplatné a Figo mal na dva roky zakázanú činnosť v Taliansku. Nebyť Johana Cruyffa, Figo by musel ďalšie roky mrhať talentom v Lisabone. Pod rukami holandského kouča sa z Figa stal hráč svetovej extratriedy, z nádejného mladíka bola razom hviezda a čoskoro sa mu dostalo pocty nosiť kapitánsku pásku katalánskej pýchy. Figo prišiel do Dream Teamu ako stredový záložník, tvorca hry, no Cruyffovi sa viac páčil na krídle. Figo nemal zo zmenou postu problém, stal sa futbalovým unikátom, playmakerov-krídelníkom. Jeho špecialitkou boli nebezpečné centre do súperovej šesťnástky, vďaka tomu si vyslúžil aj prezývku žralok. Trávnikový dravec prežil v Barcelone 5 rokov, v najkrajšom španielskom prístave dokonca našiel aj svoju súčasnú manželku, švédsku modelku a herečku Helen Svedin, s ktorou má dnes tri dcéry.


Idol je mŕtvy, nech žije idol!
V roku 2000 pri prezidentskej kampani sľúbil Florentino Peréz nasledovné:„Ak ma zvolíte, privediem do Madridu Figa, a ak nie platím všetkým členom permanetky na celý rok." Real prichystal pre svojho nového princa až kráľovskú zmluvu, Barcelona snaženie Realu nekomentovala a odmietla s Figom rokovať o novej zmluve. Spravili tak jednu z najväčších hrubíc v celej histórií hráčskej prestupovej politiky. 24. júla 2000 Figo, ich kapitán, idol celého Katalánska usporiadal tlačovú konferenciu. Na nej vyriekol ortieľ, ktorý rozplakal tisíce fanúšikov Blaugranas, že je novou posilou Bieleho Baletu, odchádza k najväčšiemu rivalovi. Spáchal tým, ako Španieli hovorievajú, ôsmy smrteľný hriech- zradil.„Mal som pocit, že sa ku mne v Barcelone nechovajú správne.Zo začiatku som odmietal všetky ponuky na odchod, aj keď mi ponúkali trojnásobný plat, no miesto toho, aby si to vážili si to nikto nevšímal. Prezident mi miesto vylepšenej zmluvy dal hanebnú ponuku, vraj, keď sa mi nepáči môžem odísť. Florentino Peréz to využil a vykúpil ma zo zmluvy. Keby som nešiel do Realu, odišiel by som do Talianska, neostal by som v Barcelone," zdôvodnil svoj prestup čerstvý Madridista. Figova zrada Blaugranas bola možno najväčšou v histórií klubu, no aj najparadoxnejšou. Luis bol totiž náhradou za Dána Michaela Laudropa, ktorý sa rok pred jeho príchodom rozlúčil s Barcelonou, taktiež odišiel k pusinkám. Johan Cruyf známy svojími slabými nervami v deň Figovho odchodu rozbíjal v kancelári všetko, čo mu prišlo pod ruku. Hnev holandského kormidelníka bol ešte len malou kvapkou programu AntiFigo, ktorý sa tým dňom spustil v Barcelone. Deti, pre ktoré bol portugalský reprezentačný kapitán dovtedy vzorom, trhali jeho plagáty, sprejovali na steny hanlivé nápisy, klub sa dokonca zaručil, že všetkým nespokojným fanúšikom, bezplatne odstráni menovku Figo z replík dresu. Pár tisíc ľudí túto možnosť skutočne využilo, tí radikálnejší sa vyžívali v pálení pruhovaného overalu so sedmičkou. Culés ho preklínali a priali mu len to najhoršie, no modlitby Merengues, aby sa futbalový Boh opäť usmial na madridské Bernabéu, ich prekričali. Figo sa stal jednou z hviezd na nebi Florentina Peréza. Vtedy Španielski prišli s porekadlom: "Boh stvoril nebo, Florentino zavesil hviezdy." Tá Figova zažiarila svetlom ako nikdy predtým. Mužstvo snov tvorené menami ako Casillas, Hierro, Carlos, Raúl, Zidane či Morientes hrala futbal snov, ktorý priniesol na San Bernabéu konečne radosť.
Barcelonská pomsta
Hneď v nasledujúcej sezóne si mužstvo trénera Del Bosqueho vydobilo španielsku ligovú korunu. Boli to aj veľké roky Raúla Gonzáleza, ktorý bol vtedy hotový ostrostrelec, súperi mali z Realu rešpekt ako už dávno nie. Luisa však ešte tú sezónu zastihla barcelonská pomsta. Pred októbrovým El Clásicom sa čakalo všeličo, ochrankári už týždne pred ostro sledovaným zápasom pripravovali bezpečnostný plán. Čo však nastalo príchodom Figa na parkovisko štadióna, vyrazilo dych všetkým. Hneď ako vystúpil sa musel uhýbať skleným flašám a z každého kúta sa na neho hrnuli nadávky. S veľkými ťažkosťami sa napokon dostal do útrob štadióna, ale nevídaná búrka sa mala len začať. Prvý dotyk Figových kopačiek s trávnikom odmenil 100-tisícový Nou Camp skandovaním iFigo Portugues, hijo de puta es! (Portugalčan Figo, je zkurvysyn.), všade kam mu len čierne oči zamierili, videl zdvihnuté prostredníky, stiahnuté nohavice a nenávistné transparenty:Máme 10 miliárd dôvodov ťa nenávidieť, zradca. Judáš, Pessetero (človek túžiaci len po peniazoch). Každý jeho kontakt s loptou sprevádzal dážď nadávok a keď Portugalec zablúdil k Bielym čiaram stal sa terčom vrhačov fliaš, mobilov či fíg, najkurióznejšia bola však, dnes už takmer legendárna, prasačia hlava, ktorá doletela k rohovej zástavke pri Figovej štandardke. ,,Žiadny umelec ani športovec neprežil to, čo vtedy ja. 100 tisíc ľudí proti jednému. To je na zápis do Guinesovej knihy rekordov."zažartoval si vtedy Figo. 10 Realu Madrid si ani potom neužila pokojný zápas v Barcelonskom svätostánku, ale sám Figo s odstupom času povedal, že tie zápasy sú síce ťažké, no jeho najobľúbenejšie.

Na sklonku sezóny 2000 sa Figo stal oficiálne vládcom Galaxie Football, získal najprestížnejšie ocenenia pre futbalistu ako jednotlivca- Zlatá lopta. Portugalec o ňu súperil s loptovým mágom Zinedinom Zidanom a presne tento futbalista, sa o krátky čas stal jeho novým spoluhráčom. Zidane sa stal najdrahším hráčom histórie, prekonal tak Figa, ktorý túto štatistiku viedol presne rok. Francúzsky kohút zapadol do hry Realu famózne, El Magico Zizou miestami Figa úplne zatienil, napriek tomu sa obaja ukázali ako profesionáli a vyhli sa osobným konfliktom. Figo si v ďalšej sezóne privodil svalové zranenie a už sa len ťažko dostával do rovnako hviezdnej formy, napriek tomu aj spolu so žralokom vykročil Real do finále Ligy Majstrov. Nebol to zápas Figovho života, no Merenues nakoniec porazili Bayer Leverkussen 2-1.

Rozprávka sa končí...
Figo o rok na to získal svoj druhý titul v La Lige v drese Madridu, a ako "bonus" aj nového spoluhráča. David Beckham tiež zatúžil tvoriť tím Galacticos, a pre Figa to znamenalo ďalší problém. K tvrdej, no nepriamej konkurencii Zidana, pribudol skvelé pravé krídlo Manchestru United. Tréner sa hneď Queiroz v úvode ďalšej sezóny pokúšal presunúť Figa naľavo, no bolo jasné, že to nie je to pravé orechové- figové. Našťastie pre Figa opustil Real Makelele, a David zdedil jeho post v strede zálohy. Ďalšiu sezónu Merengues začali ukážkovo, no o čo bol lepší úvod o to horší záver. La Ligu ukončili piatimi prehrami v rade, a kritiku si odniesli hlavne Figo, Raúl a Zidane. Portugalcova pozícia v kráľovskom Realu už nebola neotrasiteľná a po príchode nového trénera, Luxemburga ešte utrpela. Brazílsky kouč bol zástancom silnej ofenzívy a začal presadzovať hru na troch útočníkov. Nové rozostavenie malo stáť niektorého z trojice Beckham-Figo-Zidane miesto. Najhoršie z toho vyšiel Figo, znovuzrodenie Galacticos sledoval len z lavičky. Luxemburgo si získal na svoju stranu tím aj fukcionárov a Figo bol pre Brazílčana navyše, okrem toho si priviedol aj krajanov Robinha a Baptistu, ktorý nadobro rozdupali Figove šance na comeback. Rozhodol sa teda, že si užil už dosť krás Madridu a na sklonku kariéry skúsi ešte trávniky talianskej Série A. Odišiel príliš chladne na to, ako bol vítaný. Ako lusknutím prsta sa zabudlo na skvelých päť rokov zlatého chlapca v hlavnom meste.

Reprezentácia
Mladí európski Brazílčania na čele s dravým Figom, presným Costom a technickým Pintom získali v roku 1991 titul Majstrov sveta v kategórií do 20 rokov. Od toho momentu sa očakávali od tohto týmu veľké veci a konečne úspech pre portugalský futbal. K zlatej generácií sa neskôr pridal Cristiano Ronaldo, ktorý mal byť hlavnou zbraňou Eura 2004. Deň D pre Portugalsko mal prísť s očakávaným európskym šampionátom v domácom prostredí. Domáci miláčikovia sa turnajom predierali bez väčších problémov, no ten najvážnejší si ich našiel vo finále. Proti defenzívnej hre Grékov nemal portugalský výber šancu, a tak Figovi o vlások ušla možnosť zdvihnúť nad hlavu víťaznú trofej. Smútiaci kapitán porážku niesol ťažko, dokonca sa už chystal ukončiť kariéru v najcennejšom drese. Napokon s mužstvom Luisa Felipe Scolariho účinkoval ešte na šampionáte v Nemecku, jeho Selecao sa dostalo do súboja o tretie miesto. Možnosť reparátu však Južania nevyužili. Nemci nabudení domácim prostredím ich však prevyšovali v každom ohľade. Figo opäť odišiel zo šampionátu bez väčšieho úspechu, a tento raz už bez šance na nápravu.

Končí, ale víťazne
V Taliansku sa skúsený už 33 ročný stredopoliar adaptoval rýchlo. Žralok bol po pár zápasoch skutočne ako ryba vo vode. Inter Miláno jeho príchodom započal veľké roky osladené titulmi, na ktorých má Figo nemalé zásluhy, spolu s Veronom bol ťahúňom mužstva. Už prvý Figov rok s Nerazurri sa skončil víťazne, a ani ďalšie dve sezóne nikto nedokázal zosadiť Inter z trónu. Posledný titul z tohoto roku, je pravdepodobne už posledný futbalový úspech portugalského borca. Kariéru plánoval ukončiť už vlani, no tréner José Mourinho ho presvedčil nech s rozlúčkou ešte počká. Koniec mája 2009 však priniesol definitívny koniec jeho profesionálnej kariéry. ,,Po prvý raz som sa stal šampiónom bez toho, aby som nastúpil na trávnik. Myslím si, že teraz je ten správny čas na rozlúčku". upresnila portugalská legenda.


Záver
Figova kariéra bola oslnivá, a spolu so Zidanom ho možno zaradiť do kategórie futbalových polobohov. Obľúbený hráč miliónov Madridistov, Interistov a stále aj niekoľkých Blaugranas si jednoznačne zaslúži svoju hviezdu na futbalovom chodníku slávy tiahnucom sa cez srdcia športových fanúšikov. Aj keď čiernovlasý, nagelovaný elegán už zavesil kopačky na kliniec, jeho meno ostane ešte dlho skloňované medzi tými najväčšími. Právom. iHala Luis!







11. 07. 2009, 20:41 | 

