Legendy od A do Z- Butragueňo

Legendy od A do Z

PROFIL

Voňavý chlapec

22. júla 1963 sa v Madride narodil chlapec, čo o pár rokov neskôr, zmenil tvár Bieleho Baletu a  svoje meno navždy vpísal do futbalového chodníka slávy. Emilio Butragueňo Santos prežil svoje prvé rôčky v dome s číslom 7. Rodný dom si musel zamilovať, keďže jeho číslo nosil počas svojej futbalovej kariéry aj na chrbte. Cesta ku kopačkám a gólom bola kľukatá a v mladom veku z nej pár krát odbočil. Ako desaťročný mal basketbalové ambície, no po troch rokoch sa ich vzdal a triafanie do koša vymenil za strieľanie do bránky. S odstupom času je možné povedať, že to že sa vzdal basketbalových sklonov bolo jedným z najlepších životných rozhodnutí.Svet by nikdy nespoznal meno Emilio Butragueňo.

Detstvo prežil na ihrisku, v školskej lavici a medzi voňavkami. Jeho rodičia vlastnili parfumériu, kde im výdatne vypomáhal.Obsluhoval zákazníkov,plnil police a rozvážal tovar do domov. Bol poslušný chlapec a rodičom robil radosť, aj zo školy, aj zo štadióna počuli na svoje dieťa len chvály.Malý Emilio bol pýchou svojho otca, videl v ňom svoje nesplnené sny,chcel aby dokázal, čo sa jemu nepodarilo, preniknúť medzi futbalovú elitu. Zo syna chcel futbalistu, strelca dôležitých gólov a modlu fanúšikov. Keď mu Emiliov tréner povedal, že je najlepší v mužstve, vyhŕkli mu slzy.

Obdivovali na ňom herný prehľad, techniku a veľkú dávku improvizácie, ale pre samotného Butragueňa to nebolo nič viac ako zábavka a spôsob ako potešiť otca. Nikdy ho nenapadlo, že by dotiahol ďaleko, až do veľkoklubu. Bol na veľkom omyle. Povesť o supertalente prekonala bariéry školy. Futbalový svet veľmi skoro otvoril svoje brány pre kopačkami 17-ročného Butragueňa.

Derbi Madrileňo

13. júla 1980 vyhral s dorastencami trofej Campeón AS, prinútilo ho to zvážiť, či predsa len nezasvätiť život zelenému trávniku. Vyhliadol si ho tréner Atlética Madrid a rozhodol sa ho zlákať do mužstva Rojiblanco. Ponuka za ktorú by iní vraždili, Emilio odmietol,už vtedy mal  biele srdce. Chcel hrať za klub, ktorého bol členom jeho otec. Rovnakú túžbu mal aj Butragueňo starší, no ešte viac chcel aby jeho syn začal brať vážnejšie najpopulárnejšiu hru na svete. Zvažoval, že zmluvu predsa len podpíšu, no osud bol proti. Náhodou sa stretol s trénerom juniorov Realu Madrid a hovoril s ním o synovej kariére. Rivalita medzi klubmi bola vždy obrovská, tréner Gallego nechcel pripustiť, že by mestský rival ukradol talentovaného nádejného Merengue. Pozval Emilia na tréning a s prekvapením zistil, akú veľkú službu spravil Bielemu Baletu. Mladík prekonal jeho najsmelšie očakávania:„Technicky ovláda loptu obidvoma nohami.Na poste stredopoliara hrá s úžasnou ľahkosťou, s prehľadom posiela skvelé prihrávky do útoku." 

O tri dni na to bola "lúpež" desaťročia dokonaná. Atlético na veky prišlo o futbalového princa. 15 augusta nastúpil Emilio  na svoj prvý zápas v bielom drese, v kategórií fanúšikov.Stretnutie bolo pamätné a podľa mnohých Butragueňo odohral “najlepší zápas svojho života”. Hoci nestrelil žiadny gól, podal skvelý výkon a okamžite si získal rady obdivovateľov. Od toho dňa sa jeho kariéra napredovala míľovými krokmi.

Jeho meno sa šírilo ako epidémia po všetkých novinách, hoci nehral za prvé mužstvo, jeho tvár poznal každý Madridista v krajine. Stal sa najlepším kanonierom kategórie a Don Di Stefáno sa rozhodol dať mu šancu v áčku. Debut si odbil  5. februára 1984 v Cádize.

Krst ohňom

Alfredo Di Stefáno bol v zložitej situácií, jeho Madrid prehrával o dva góly s predposledným Cádizom. Rodiacu sa hanbu musel zažehnať, lenže ako? Jeho útočné eso Santillana bol v zápase bezzubý. Rozhodol sa postaviť 20-ročného Butragueňa. Mohol vtedy Di Stefáno tušiť, že spravil jeden z najgeniálnejších ťahov svojej trénerskej kariéry? Publikum zahučalo prekvapením, keď uvidelo, že na trávnik v ťažkej situácií vybehne taký neskúsený hráč. Pekný, kučeravý chlapec s usmiatymi očami bol od neveriacich fanúšikov o pár minút neskôr ospevovaný. Prvým dotykom s loptou odpadla z Emilia všetká nervozita, kto sa bojí nesme do lesa a on musel čeliť rovno vlkom.Hra Realu dostala nové rozmery, rozhýbala sa, Merengues prekročili svoj tieň z prvého polčasu. Butragueňo bol najlepší hráč na ihrisku, strelil dva góly a na tretí prihral. Real Madrid prerušil sériu prehier a pohľady všetkých smerovali k jedinému mužovi, alebo skôr ešte stále chlapcovi. Aj keď sám dlhé roky nedúfal v úspechy, v očiach mal napísané, že je zrodený pre víťazstvá v najlepšom klube na svete.

 Supova päťka

Od tohto dňa spočívala na Butragueňových pleciach zodpovednosť, a v kopačkách budúcnosť Realu Madrid. Stal sa idolom a zaslúžene. Jeho príbeh bol dojímavý, veselý, prekvapivý jednoducho rozprávka a on princ na bielom koni-hrdina. Mýtus "Supa", ako prezývali Butragueňa sa rozrástol do enormných rozmerov po 12. decembri 1984. V tento deň hral Madrid odvetný zápas osemfinále pohára UEFA proti Anderlechtu,pričom prvé meranie síl prehrali 3:0. Túto noc Butragueňo strelil hetrik! Real zvíťazil 6-1 a na strhujúci zápas sa spomína ešte aj dnes, v 21. storočí. Bojovnosť s akou hráči vtedy nastúpili, prekonala roky a navždy sa vpísala do pamäti miliónov Madridistov na celom svete. 2 roky po sebe (1985 y 86) dosiahol Biely Balet na pohár UEFA a jeho žiarivá hviezda, Sup, získal ocenenie “Trofeo Bravo”, pre najlepšieho hráča do 24 rokov. Patril do veľkej päťky Merengues,“Quinta del Buitre”(Supova päťka),ako  nazvali novinári Sanchisa, Míchela, Martína Vázqueza y Pardezu a Butragueňa. Počas dvanástich rokov bol neodmysliteľným členom mužstva. Ako sa hovorilo, s Hugom Sanchézom tvoril najlepší útok na svete. Mal veľkú zásluhu na tom,že sa  skvelý mexický útočník, Sanchéz, stal päť krát top kanonierom ligy.

Aj najkrajší príbeh musí raz skončiť. Ten Butragueñov futbalový dospel k záveru 15. júna 1995, v zápase hranom na jeho počesť proti Rimanom. Madridské Bernabeú videlo víťazstvo 4:0, no radosť sa rýchlo zmenila slzy, pri lúčení s miláčikom davov, sa slzička zaleskla v každom oku. Butragueño pôsobil tak ako počas celej svojej kariéry, skromne, vznešene, bez okázalých fráz či výčitiek. Rozlúčil sa slovami vďaky klubu, ktorý pre neho znamenal tak veľa ako on pre klub.

Charakteristika

 Jeho herný štýl som jedinečný, jeho charakteristický pohyb bol nazývaný "neutrálna hrozba". Bol úplne nehybný v strede poľa, pôsobil akoby si každý krôčik dokonale premyslel,loptu nerád požičiaval spoluhráčom a keď ju silou mocou chceli získať bolo to mimoriadne náročné. Obrancovia ním boli ako zhypnotizovaní a vtedy vyrazil dopredu a našiel potrebnú medzeru pre strelu.Hoci nebol ani tak zakončovateľ ako autor gólových prihrávok.

OSOBNÉ

Počas svojho prvého roku vo farbách Merengues, sa mu prihodila vtipná príhoda: Otec kúpil Emiliovi motorku, aby sa mohol jednoduchšie dopraviť do madridskej Ciudad Deportiva. Di Stéfanovi sa to ako až taký dobrý nápad nezdalo a motorku zakázal: “Tvoj pracovný nástroj je telo, motorky sú nebezpečné”. Emilio si Dona Di Stefana veľmi vážil, jeho radu si zobral k srdcu a na tréningy začal chodiť autobusom. Mladík zažíval potom pár týždňov šprintov na stanicu a strachu o každú minútku času, no keďže mestská hromadná doprava je na tom so spoľahlivosťou asi ako pokazené hodinky, Emilio chodil na tréningy neskoro. So svojím nepriateľom, autobusom nevychádzal, zo skromného chlapca sa stal na čas rebel a vrátil sa k motorkárstvu. Malé klamstvo ostalo pred Donom Di Stefánom chvíľu v utajení, no ako sa hovorí: Lož má krátke nohy, ďaleko nezájde. Jedno popoludnie sa 18-ročný Butragueňo preháňal po madridským uliciach, spokojný a usmiaty. Úsmev z tváre mu však zmizol pri pohľade do spätného zrkadla. Di Stefáno na neho hľadí z auta! Neschoval sa pred ním ani v obrovskom Madride, Argentínčan mal jednoducho nos na odhaľovanie výmyslov svojich zverencov. Emiliovi musel asi dobre vyčistiť žalúdok, lebo to bolo posledný krát, čo Butragueňo sedel na motorke.

INFORMÁCiE A ÚSPECHY
Dátum narodenia: 22/07/1963
Miesto narodenia: Madrid
Prestup do klubu: 1981
Koniec kariéry v klube: 1995
Post na ihrisku: Útočník
Počet odohraných zápasov:463 oficiálnych, 106 priateľských
Strelené góly: 217
Reprezentácia: 69-krát
Úspechy: 6-krát španielska liga,2-krát pohár UEFA,2-krát Copa del Rey,3-krát Supercopa, 1-krát Ligový pohár.