Legendy od A do Z- Betancort

Legendy od A do Z

PROFIL

Betancort privoňal k futbalu na základnej škole, najprv nebol pre neho nič viac ako zábavka, no keď sa dostal do mestského klubu  U.D. Las Palmas, zistil, že je lopta a bránka sú životom. Prešiel mládežníckymi kategóriami a k debutu v áčku mu pomohla aj šťastena, Brankár ostrovanov sa zranil a za náhradného bol vybraný 18-ročný Betancort. Svoj prvý zápas odohral proti Barcelone 3. februára 1957, stretnutia sa skončilo dvojgólovou remízou. V tej dobe boli veľmi cenené brankárove skúsenosti, a tie Betancortovi chýbali, preto dostával prednosť starší Pepín. Betancort vedel, že jeho čas ešte príde a aj to, že šťastie praje pripraveným. Trénoval celé dni, tréneri ostávali v úžase, že sa nezrútil od vyčerpania. Extrémna usilovnosť priniesla svoje ovocie a v roku 1961 ho angažoval Real Madrid. 

Príchod do Madridu a právo na tri žrde.

 4. augusta 1961 vstúpil na pôdu hlavného mesta. Jeho cieľ bol jednoznačný, stať sa brankárskou jednotkou. Jeho túžbou bolo vždy byť najlepší, nedokázal by sa uspokojiť s kariérou presedenou na lavičke.Vravel, že:„Boh mi dal právo na tri žrde.", držal sa toho po celý život. Napriek odhodlaniu, jeho začiatky neboli ružové, v kádri Realu bolo vtedy päť brankárov(Vicente Domínguez, Araquistain, Bagur a Fermín)a hrať chcel každý jeden.Dočkal sa síce debutu, ale nedokázal si vybojovať postavenie v mužstve. Madrid v neho veril, no zodpovední vedeli, že ak jeho talent sa naplno nerozvinie ak nebude hrávať častejšie. Poslali ho spolu s Michem, Cebriánom a Antoniom Ruizom na hosťovanie do Deportiva La Coruňa, aby tak pokryli časť sumy z drahého prestupu Amancia.

S Deportivom jeho hviezda vyletela vysoko, bol jedným z najlepších brankárov v lige, napriek relatívne mladému veku. No napriek úspechom si žiadal návrat do Realu Madrid, najlepšieho klubu na svete, v ktorom bude mať možnosť dosiahnuť vysnívané trofeje. Chcel aby si svet zapamätal,že na vedľajšiu koľaj odsunul vtedajšieho hlavného gólmana Merengues, Araquistaina.Svoj cieľ si ostrovan splnil, vysnívané tri žrde na Santiago Bernabeú patrili veľa sezón iba jemu.

Plač víťaza

Športová sláva, bola to čo miloval a obdivoval, vedel, že je však len dočasná a iba veľký úspech ju spraví nesmrteľnou. Ten úspech mal byť zisk titulu v Lige Majstrov. Bol k nemu tak blízko a predsa sa rozplynul .Čierny deň 13 apríl 1966, Liga Majstrov prišla do semifinále, Real na Bernabeú hostil Inter Miláno. Betancort odchytal skvelý polčas no potom prišla rana, čo zlomila srdce tvrdého chlapa. Utrpel svalové zranenie a keďže vtedy nebolo dovolené striedať brankára, zvyšok stretnutia odohral v bolestivých kŕčoch, no čo bolo horšie vedel,že nebude môcť chytať ďalší odvetný zápas a ani následné finále. Madridisti  vo finále triumfovali, a nehrajúci brankár svoje zranenie označil za najväčšiu životnú smolu. Po záverečnom hvizde rozhodcu sa rozplakal pri pohľade ako Paco Gento dvíha nad hlavu ušatý pohár.Cítil sa akoby ho niekto okradol, smútil  že jeho meno nikdy nebude spájané so šiestym titulom v pohárovej Európe. Jeho veľký rok mal však ešte len prísť. 

 Sny sa plnia

Výnimočný brankár s perfektnými reflexami a takmer bezchybným prejavom, tak sa dá futbalovo charakterizovať Betancort. Jeden z jeho pamätným zápasov bolo mestské derby s Atléticom, večer bol ukážkou brankárskeho umenia, ten večer sa zrodila legenda. O pár mesiacov prišiel ďalší veľký zápas. Tento krát v manchesterskej svätyni na Old Trefford,na dátum 24. apríl 68 sa spomínalo ešte dlho. Tá noc bola pre hráčov a fanúšikov Red Devils nočnou morou. Betancortov typický čierny dres akoby oslepil hráčov Matta Busbho, Chytal všetko čo sa dalo aj nedalo. Inkasoval iba raz, od geniálneho Georga Besta. Odveta nebola tak šťastná a sen o finále sa rozplynul. V lete 1971 sa vracia naspäť do klubu, čo ho naučil základom futbalu , Uniónu. S veľkými úspechmi vo vrecku. Trofeje z Ligy Majstrov a Primera Divisón ho pasovali na najúspešnejšieho futbalu akého kedy Unión vychoval.

Charakteristika

Vždy vynikal svojou sústredenosťou a herným prehľadom. Mal všetko čo potrebuje mať dobrý gólman, nerobil chyby a mal skvelé reflexy. Bol jedným z talizmanov mužstva,spoluhráči verili s týmto mužom v bráne sa neprehráva.

OSOBNÉ

  Zranenie ho stretlo v tú najnevhodnejšiu chvíľu, pár dní pred finále Ligy Majstrov 1966. Celý život ľutoval, že chýbal pri veľkom madridskom víťazstve na Partizanom Belehrad. 

INFORMÁCiE A ÚSPECHY
Dátum narodenia: 13/03/1938
Miesto narodenia: Las Palmas(Kanárske ostrovy)
Prestup do klubu: 1961
Koniec kariéry v klube: 1971
Post na ihrisku: Brankár
Počet odohraných zápasov: 177 oficiálnych
Strelené góly: -
Reprezentácia: 2-krát
Úspechy: 1-krát španielsky pohár,1-krát Liga Majstrov,

5-krát španielska liga