Legendy od A do Z - Bernabeú

Legendy od A do Z

PROFIL

 Prvá láska je večná

Santiago Bernabéu de Yeste sa narodil v španielskom Albacete, 8 júna 1895. Bol najmladším, siedmym synom španielskeho otca a kubánskej matky. Keď mal malý Santiago 5 rokov, presťahoval sa s rodinou do Madridu, vtedy ešte ani srnky netušili, aký to bude mať obrovský dopad na budúcnosť kráľovského klubu. Otec ho odmalička viedol k láske Bielemu Baletu, no nebolo to ani potrebné, malý Santiago mal dobrý vkus, zamiloval sa do Realu Madrid v momente čo videl prvú minútu zápasu Merengues. Prosil otca, aby ho bral na ďalšie a ďalšie zápasy, keď videl hrať Real Madrid jeho srdce bilo miliónkrát rýchlejšie, veľké detské oči sledovali hráčov na trávniku a zračila sa v nich jediná túžba:Byť raz na ich mieste, obliecť si biely dres, vybehnúť na ihrisko a hájiť farby klubu,čo je pre jeho život dôležitejší ako vzduch či voda.Otec ho v tom podporoval, vedel aké je to prepadnúť droge zvanej Real Madrid, odvykacie kúry nepomôžu, je to závislosť na celý život. Pre Santiaga Bernabeu to tak bolo do slova a do písmena, v Madridu bol oddaný takmer 70 rokov.

 Nadpriemerne inteligentný futbalista

Bernabéu bol vynikajúcim študentom, do školy nikdy nevstával s plačom a výhovorkami, už ako malý chápal, že škola nie je väzenie pre deti, ale miesto ktoré mu prinesie potrebný prehľad o svete,ktorý túžil dobiť. V štúdiu pokračoval na vysokej škole, vyštudoval na právnickej fakulte podobne ako jeho otec. V hlave školu, v srdci futbal,a v obidvoch na celej čiare porážal rovesníkov, učebnice boli povinnosťami lopta odmenou. Bernabéu mal výborné známky aj po tom čo žezlo v jeho živote prebral futbal. Jeho prvým tímom bol školský výber, ktorý sponzoroval Real Madrid. Disciplinovaný Santiago bol po pár dňoch zvolený za kapitána, prvý krát vo svojom živote, no nie naposledy, kapitánsku páskou sa o niekoľko rokov mohol pýšiť aj na hlavnom madridskom štadióne.Jeho prvá trofej zo školských majstrovstiev mu dodala odvahu a presvedčenie, že nad hlavu zodvihne ešte veľa pohárov.

Sny sa začínajú plniť

Keď mal 14 rokov, otec ho prihlásil do akadémie Realu Madrid, v tej dobe tam už hral aj jeho brat Marcelo, ktorý sa usiloval Santiagovi pomôcť, ako veľký brat pokladal za svoju povinnosť ho chrániť a usmerňovať. Bernabéu bol rodinne založený, brata nazýval svojím idolom celé roky aj potom čo ho kariérne prerástol. Trénerov prekvapoval odhodlaním s akým trénoval, najradšej by bol keby tréningy trvali deň aj noc, domov odchádzal viac ako unavený, smutný.Na štadióne by aj spával, ako hovorievala jeho matka. Ubehli tri roky a po madridských uliciach sa šepkalo:Santiago Bernabéu je novým hráčom Realu. Nikoho ani v najbláznivejších predstavách nenapadlo, že z pekného 17-ročného chlapca raz bude muž, vďaka ktorému chátrajúci klub bude opäť zaslúžene nosiť prívlastok Real-kráľovský.

 Za Real Madrid odohral celú kariéru po dobu 18 sezón. Zohranú dvojku tvoril s bratom Marcelom, ktorý hrával na krídle, technicky bol lepším hráčom pripravoval gólové šance, ktoré Santiago chladnokrvne premieňal.Mal inštinkt strelca oficiálne, presné štatistiky neexistujú, no za roky v Reale Madrid, z jeho kopačiek malo výjsť viac než 1200 gólov!Charizmatický mladík svojím si svojím priateľským vystupovaním a skromnosťou získal spoluhráčov, ktorí ho sami zvolili za kapitána Merengues.V tých časoch bol najlepším útočníkom, no za španielsku reprezentáciu nikdy nenastúpil, tréneri preferovali katalánskych a baskických útočníkov, bola to neprekonateľná bariéra. Rok 1927 priniesol slzy do očí všetkých fanúšikov, zbožňovaný Santiago práve odohral svoj posledný zápas, končí veľká epocha, smútili mnohí. Áno skončila, no oveľa väčšia začala.

Mŕtvy klub

Ukončenie hráčskej kariéry neznamenalo koniec s futbalom, Bernabéu sa ešte toho roku zamestnal ako generálny sekretár Realu Madrid a španielskej reprezentácie. Bernabeú ma veľký podiel na tom, že španielska liga už nie je spleťou neprehľadných krajských líg, spolu s ďalšími funkcionármi zakladá v roku 1929 Primera Divisón, akú poznáme dnes. 

15. september 1943,označovaný ako čarovný dátum, za prezidenta bol zvolený 48-ročný Bernabéu. Hlasovanie jednoznačné, do prezidentského úradu si netrúfal nik iný. Real Madrid bol v tej dobe označovaný ako mŕtvy klub. Mužstvo sa pohybovalo na dne tabuľky, hráči boli zdeptaní neúspechmi, nebolo výnimočné, že výplaty nedostali v stanovený termín. Klub bol na mizine, majetky sa počas druhej svetovej vojny vyparili, a tie ktoré ostali rozkradli skorumpovaní zamestnanci. Situácia bola horšia ako Bernabeu tušil, no nerezignoval, chcel hájiť záujmy klubu, vzdal sa svojho prezidentského platu,ktorý nechcel poberať ani neskôr v časoch keď bolo z Bieleho Baletu opäť multimilardové impérium. Vlastné peniaze zarobené rokmi na ihrisku a právnickou praxou dával na vybavenie hráčov a na obleky pre funkcionárov,aby dôstojne reprezentovali klub čo dôstojnosť stratil. 

Blázon Bernabéu chce štadión

 Bernabéu vedel, že treba urobiť niečo veľkolepé, povesť klubu bola v troskách aj najvernejší fanúšikovia sa začali pomaly odvracať. Bystrý Santiago dostal nápad čo nadchol davy-obrovský 100-tisícový štadión symbol, že Real Madrid bude opäť:„Kráľovský nie len názvom ale aj skutočným postavením."   Vedenie tento nápad vysmialo:„Nie sú peniaze skoro ani na dresy a Bernabeú chce štadión. Blázon!" Bernabeú vtedy možno pôsobil ako naivný rojko,no bol pán vysokej intelignecie a nápaditosti. Presvedčil jednu z veľkých španielskych bánk na obchod s dlhopismi, madridskí fanúšikovia potom masovo skupovali akcie, každý chcel aspoň minimom prispieť na nový štadión. Behom pár mesiacov sa vyzbieralo 30 miliónov pesiet, neskutočná suma, neprajníci ostali stáť s otvorenými ústami. O rok sa začalo so stavebnými prácami, základy položil sám Bernebéu. Štadión dostal meno Estadio Nuevo Chamartín, neskôr bol premenovaný na Estadio Santigo Bernabeú. Česť pre človeka, že je po ňom  štadión, či česť pre štadión nosiť meno tohto veľkého človeka. Oboje. Veľkolepé otváracie ceremónie sa konali 14. Septembra 1947, oslavy Madridistov nemali konca kraja, konečne je naspäť honosnosť tak typická pre kráľovský Madrid. Po smiechu býva plač a to platilo aj v tomto prípade, ihrisko bolo nádherné, no výkony čo na ňom predvádzali hráči dosť úbohé. Sezóna 1947 bola najhoršia v celej histórií Realu Madrid, iba dva body zachránili Merengues pred zostupom do nižšej ligy.

 Najlepší klub na svete

Real potreboval nových hráčov, čo by oživili hru. Bernabéu mal nos na talenty a najväčší videl v argentínskom mladíkovi, ktorého prezývali blonďavý šíp. Alfredo Di Stefáno mal však už podpísaný kontrakt s Barcelonou a ukradnúť hviezdu najväčšiemu konkurentovi...Hranie sa s ohňom či rovno s požiarom.Bernabéu bol právnik, poznal dobre úskalia zmlúv, aj to ako sa z nich vykrútiť. Aj vo futbalovom svete sa mu podarilo zúžitkovať hodiny strávené nad zákonníkmi, Alfredo Di Stefáno bol voľný. Na pár hodín, kým nepodpísal novú zmluvu s Realom Madrid. 49 gólov 58 zápasov to je bilancia Di Stefana, nebyť veľkého Santiaga možno by titul "najlepší klub na svete" patril Barcelone.Úspechy Di Stefana veľmi pozdvihli mužstvo a dotiahli do klubu ďalšie veľké mená,Puskas, Gento či Didi. Toto obdobie sa označuje za zlatý vek Realu Madrid,16 majstrovských titulov v Primera Divisón, 6 triumfov v najvyššej európskej súťaži.

Verím v Boha, Španielsko a Dona Santiaga Bernabéu

 Nemožné. Koľkokrát toto slovo musel Bernabéu počuť. Keď chcel postaviť štadión skrachovanému klubu vysmiali ho. Dnes v Madride hrdo stojí jeden z najkrajších a najväčších svetových ihrísk.Keď Bernabéu začínal prezindentovať klubová pokladnica sotva dokázala utiahnuť výdavky na lopty. Dnes je Real Madrid snáď najbohatší veľkolkub.Di Stefáno bol hráčom nenávidenej Barcelony, dnes je čestným prezidentom Realu Madrid. Keď tieto terajšie fakty, boli len nápadmi Santiaga Bernabéu, označovali ich za nemožné, za výmysly starnúceho muža, čo bol kedysi hviezdou. Aké šťastie, že Don Santiago nemal v svojom slovníku slovo nemožné,Real Madrid, by nebol Realom Madrid. Madriďania považujú veľkého Santiaga za modlu, muža čo naplnil osud Bieleho Baletu.

Bernabéu bol najoddanejší človek v celej histórií madridských pusiniek. 70 rokov bol jeho náboženstvom Real Madrid a bohom víťazstvá. 2 júna 1978 Don Santiago vydýchol naposledy. Fifa vyhlásila trojdňový štátny, v hlavných sídlach FIFA a UEFA boli vyvesené čierne vlajky. Do Futbalovhé neba odišiel muž s bielou krvou. R.I.P

Charakteristika

 Rodený zakončovateľ, strelec dôležitých gólov kráľ súperových šestnástok. Bernabéu bol fenomén svojej doby, najlepší útočník akého si Real mohol priať, navyše absolútne lojálny a oddaný.Svoje strelecké umenie predviedol v pamätnom zápas s Barcelonou (6:6), kedy dal 4 góly.

OSOBNÉ

Pôvodne ho chcel Real Madrid angažovať ako brankára, Santiagov brat Marcelo si bol však vedomý, že bratove najväčšie kvality sa ukážu na opačnom konci ihriska, preto mu dobre poradil:,, Alebo z teba bude hrotový útočník, alebo radšej nehraj.“ Bernabéu to nemal za svojho prezidentovania ľahké, dokonca sa mu vyhrážali smrťou.Zakázal vstup na štadión niekoľkým generálom diktátora Franca. No ani po hrozbách smrťou svoje rozhodnutie neodvolal, meno klubu bolo pre neho dôležitejšie ako vlastný život. Každý deň, už aj ako starý pán chodil do kancelárie a kontroloval počiny úradníkov. Chcel aby nebolo najmenších pochybností o bezúhonnosti klubu. Bernabeú bol čestným človekom, čo neuznával zákulisnú hru a podvádzanie, a na svoj obraz "vyrobil" aj Real Madrid. Nechcel,aby sa o Bielom Balete hovorilo ako o klube, ktorý víťazí vďaka politike.

 INFORMÁCIE A ÚSPECHY