Kliatba II.
05. 01. 2010, 03:13 | 
uefa.com | rubrika: 
2006/07- Nemecká prestrelka
Podobne ako v predošlej sezóne schytal Real na začiatok súpera z Lyonu, a zároveň spolu-kandidáta na prvenstvo v E-skupine. Favoritmi sa však nedali zastrašiť Steaua Bukuresť ani Dynamo Kyjev, tiež staré známe. Biely Balet odštartoval zápasom vonku s Lyonom. žiaľ, Madridisti Stade de Gerland opäť nedobyli, odchádzali s prehrou 2-0. Sklamanie. Majstrovský Real celkom spadol zo sedla, ďalšia kríza v nevhodných chvíľach. Náprava musela nevyhnutné doraziť s Dynamom, ktoré tiež nebolo v najlepšej forme. Skutočne sa tak stalo, futbalisti Kyjeva určite nemajú dobré spomienky na 26. septembra. Ukrajinský tréner Anatoli Demianenko svojch zverencov pripravil na ťažký zápas najlepšie ako vedel: „Sledovali sme videá zo zápasov Realu, veľa nám to pomohlo pochopiť ich hru. Môžete si byť istí, že sme na nich pripravení. Taktiku máme zvládnutú na výbornú." Ukrajinská taktika zrejme lepšie fungovala v rovine teoretickej, na Bernabéu totálne zlyhala. Už od 20. minúty stretnutia boli hostia na kolenách. Ruud van Nistelrooy otváral skóre, krásna oslava narodenia dcérky. Najtesnejšie vedenie rozbehnutému Realu nestačilo. Nemohlo. Museli si naprávať meno, po prehre v Lynoe. Ryes zahrával v 27. minúte priamy kop a Raúl pridal ďalší svoj klasický gól v súťaži, kde mu to padá najlepšie. Polčas uzavrel Reyes krásnym volleyom z centra Diarru. Aj hostia cerili zuby, v druhom polčase upratal loptu za Casillasa Milevkij, ale Merengues si z toho ťažkú hlavu nerobili. Boli pri chuti, špeciálne Raúl, ktorý dobre odhadol neistotu rozohrávky Dynama a pohodlne 
zvyšoval na 4-2. Konečne, vydýchli si fanúšikovia aj Capello. Predlho čakal Raúl na gól, na päty mu dýchal už uzdravený Ronaldo. V správny čas zabral madridský kapitán, o základ prísť nechcel. Zahanbiť sa nechcel dať ani Nistelrooy a tiež pridal druhý gól. V 73. minúte premenil penaltu, potom, čo bol faulovaný brankárom Šovkovskij. Lyonská blamáž zabudnutá. Merengues obrátili stranu exkluzívnym päťgólovým spôsobom. V treťom kole skupinovej fázy opäť Real triumfoval s poriadnou nádielkou. V Bukurešti zdolali FC Steaua 4-1, opäť skóroval aj Raúl, a tak si definitívne získal srdce trénera Capellovo a hlavne jeho podporu. Nesklamal ani tradičný strelec Van Nistelrooy, a presný zápas si pripísali aj Robinho s Ramosom. Všetky góly si Merengues už minuli v Rumunsku, v domácom prostredí s rovnakým súperom nepridali žiaden. No tri body aj tak ostávali doma. Nicolita bol taký "milosrdný" k Španielom, že si dal v 70. minúte vlastný. Posledné dve merania síl s Lynom a Dynamom sa skončili obe dvojgólovými remízami. Madrid postúpil z druhého miesta a v osemfinále mu prischla bavorská pýcha z Alianz Arény.
Súboj európskych gigantov, slávny Bayern Mníchov a ešte slávnejší Real Madrid. Narazili na seba už šiesty krát počas ôsmych sezón. Stret týchto mužstiev divákov nikdy nenudil. Obe hrali na víťazstvo, obe sypali góly. Otázka kto ich vysype viac sa začala riešiť 20.februára na Bernabéu. „Náš cieľ je hrať ten veľký futbal, čo sa páči našim fanúšikom. S ním dokážeme uspieť a každého poraziť." tak burcoval svojich taliansky kouč Fabio Capello. Ostro sledovaný súboj titanov nezostal nič dlžný predzápasovým predpovediam. Hralo sa ostro, srdcom aj dušou ako sa patrí na obrovské legendy svetového futbalu. 10. minúta, dôkaz o tom aký smrtiaci býval útok Raúl- Nistelrooy. Holandský ostrostrelec tento krát v roli asistenta poslal pas za obranu svojej dvojičke z útoku. Kahn šiel po lopte, ale situáciu celkom nezvládol. Nepodarilo sa mu odkopnúť Raúlovi lopty na prvý krát a potom už nemal dostatok času na ďalší zákrok. Pekný blafák. Raúl ho s chladnou hlavou obišiel a presne jemnučko zakončil. 1-0. Biele plány sa začali napĺňať. Nemci svojou húževnatos
ťou kradli Madridistom lopty a tlačili sa do šesťnástky. Futbal veľmi pohľadný a zaujímavý. A to tá pravá prestrelka len začínala. Vtedy 23-ročný Schweinsteiger dokazoval, aké športové talenty sa rodia v Nemecku. Perfektný v technike a v obratnosti, hráč prejavom najviac podobný tým zo Španielska. Vypracoval hneď niekoľko príležitostí , no v koncovka "die Roten" nevychádzala. V 23. minúte kopal Bayern štandardnú situáciu z veľkej vzdialenosti, snáď 50 metrov. Šťastie pokúšal Willy Sagnol, správny výber, známa pravda o tom aké perfektné centre vie kopnúť. Potvrdil to aj v tej chvíli, trafil priamo na hlavu Lucia, ktorý už vedel, čo treba robiť. Skvelý výkon podával Beckham, hotový architekt úspechu celej hry pusiniek. V prvom góle mal tiež prsty, a za druhé dva presné zápasy Madridu si pripísal asistencie. Krátko po Luciovom vyrovnaní sa k štandartke dostal aj Becks. Od rohovej zástavky lopta smerovala na zadnú tyč, kde číhal Helguera. Stopér hlavičkoval do k pravej tyči, kde stál Raúl. Kapitán priam vlasmi pohladil tú strelu, no gól bol pripočítaný jemu. 28. minúta Raúl 2-1. O 6 minút padol tretí gól Realu, takmer identický s predošlým, Beckhamova štandartka, Helguerovo sklepnutie a zakončenie, do tretice Nistelrooyovo. občerstviť sa odchádzali hlavní aktéri s verdiktom 3:1. Tak ako hrali Blancos v prvom polčase, tak hrajú majstri. V druhom dejstve sa karta obrátila. Vlasy dupkom vstávali Madridistom po celom svete, keď sledovali počínanie svojich miláčikov na trávniku. Ich výkon po zmene strán si inkasované góly doslova pýtal. Nepresnosti, strata koncentrácie, statickosť, a zase nepresnosti. Bavori chytali druhý dych a domácich naháňali po ce
lom ihrisku. Napadanie rozohrávky, veľmi vysoký pressing, Merengues kazili jednu prihrávku za druhou. Dlho dlho žiadna šanca na bielej strane, naposledy Higuaínov test pre Kahna z 50. minúty. Zato Bayern strúhal jeden pokus za druhým. Tlak stúpal s pribudajúcim časom. V 86. minúte prešiel domácim mráz po chrbte. Pizzarova krásna individuálna akcia, zasekávačka na dvoch obrancov a strela k tyči. Casillas bol pozorný. Úžasný futbalový moment. Nápor pokračoval, efektívnejšie. Bieli mali stále menej a menej síl vzdorovať, no vytúžený záverečný hvizd rozhodcu sa neodvratne blížil. 2 minúty do konca hracieho času. To už treba prežiť. Hráčom Bayernu sa podaril rýchly prechod na domácu polovicu. Prihrávku si pýtal v dobrej pozícií Van Bommmel. Namiesto toho center letel do pokutového územia. Raúlovi Bravovi sa síce podarilo odvrátiť, ale len naspäť k čakajúcemu Van Bommelovi. Prišiel si na svoje. Hráč so sedemnástkou na chrbte nezaváhal a delovkou prestrelil Casillasa. Gól, ktorý mohol mať pred zápasom v Alianz Arene cenu zlata. Každý gól v Lige Majstrov sa počíta. Holanďan sa samou radosťou nechal príliš uniesť. Adresoval tribúnam na Bernabéu poburujúce gesto. Svoj zásah oslávil opakovaným pohybom ohnutého predlaktia s pokrčenou päsťou. O tom, že to nebolo práve najšportovanejšie svedčila žaloba, ktorú Real po stretnutí podal. Van Bommel pôsobil rok aj v FC Barcelone. Nachytal u katalánskeho rivala Realu snáď takéto nepriateľstvo voči Madridu? „Ja nemám nič proti fanúšikom Realu, ale naozaj sú tam hráči, ktorých nemám v láske." zdôvodnil Markus svoje počínanie. Merengues mu chytali v odvete pomstu, len škoda, že stretnutie v Nemecku nevyšlo na deň splnených prianí...
Šláger posledného osemfinálového večera. Bayern Mníchov-Real Madrid. Žiadny papierový favorit, čo sa v stredu 7. marca udeje čo sa snáď ani nedalo tipovať. v Hexenkessell, ako z času na čas volajú bavorský futbalový chrám. Bosorácky kotol ako znie slovenský preklad bol v Bundes Lige v tej sezóne naozaj ako počarovaný. Bayern mal úžasnú bilanciu domácich zápasov, a s takým vedomím tam cestovali futbalisti z Madridu. Hostiteľom mal byť krásny futbal, a veruže tomu tak bolo. A to doslova od prvej chvíle. 11 sekúnd väčšinou vo futbalovom zápase neznamená nič. Dôkaz, že väčšinou nie je vždy dodal Makaay. Domáci priaznivci dvíhali ruky nad hlavu naozaj už v jedenástej sekunde. Roberto Carlos zlyhal, čo nebývalo zvykom. Pri rozohrávke si dal loptu priďaleko od nohy, a drzý Hasan Salihamidžić sa nebál ísť tvrdo za ňou. Obrancovia Realu nestíhali šprintujúcemu Makaayovi, ktorý sa pohotovo vydal do pokutového úz
emia súpera. Za chrbtom ho doháňali štyria muži v bielom, no bol prirýchly. Casillas bol bez šance, ani si poriadne nestihol uvedomiť, že zápas už začal a už bol raz prekonaný. Nový rekord Champions League v rýchlosti skórovania. Makkay ho prekonal o 7 sekúnd! Takýto stav posúval ďalej Mníchovanov, a Real musel okamžite preradiť na vyššie obrátky. Bayern mal stále viacej z hry a bol nebezpečný. Hlavne Van Bommel s Makayyom robili vrásky na čele súperovým obrancom. Brankár Merengues bol znova vážne zaneprázdnený v 27. minúte. Tak ako v úvode zápasu pohrozil Makaay. Casillas si vybral výborný zákrok, nasledoval však roh a ďalšie hroziace nebezpečenstvo od nemeckých hlavičkárov. K zakončenie sa ušlo Schweinsteigerovi. Basti Fanasti to neurobil najlepšie. Premárnená šanca. Stav sa nemenil a Biely Balet naďalej dotieral. Capello sa rozhodol pre mierne pozmenenie taktiky. V 34. minúte stiahol Emersona a na trávnik poslal ofenzívnejšieho Gutiho. Oživenie to naozaj prinieslo, ešte do polčasu sa španielsky playmaker dostal aj k zakončeniu, no tesne minul. Presnejšie, ale stále nie do siete trafil Raúl. Žrd, dovtedy najväčšia šanca. Za zmienku stojí aj šanca z kopačky Van Nistelrooya, ten bol zo všetkých troch spomínaných síce najpresnejší, ale Kahn bol neomylný. Do šatní sa odchádzalo so skóre 1-0, spokojní boli všetci domáci, okrem Podolského. Poľsko-nemecký útočník si neodpustil v úmyselnú ruku v poslednej minútke. Nikto si nemohol myslieť, že sa silný Bayern bude po zmene strán usilovať o udržanie tohto stavu, síce im jednogólový náskok zaručoval miestenku do štvrťfinále, predsa ostával celý polčas a Bavori boli pri chuti, skoro tak ako keď vidia pivo. Van Bommel hneď po príchode zo šatne vystrašil Casillasa, ale gólman sa u
ž nedal zaskočiť ako v úvodnej 11. sekunde. Capello znovu siahol k striedaniu. Minúta 46, Cassano za Higuaína. Bojovalo sa o každú loptu, každý milimeter trávnika. Ale kráľovský klub dnes nekraľoval. V 66. minúte sa Willymu Sagnolovi podarilo zahrať vynikajúci roh. Center s milimetrovou presnosťou našiel skvelého hlavičkára Lucia. Ten zopakoval svoj zápis z Madridu. 2-0, diváci vo vypredanej Alianz Aréne boli už načisto opití dobrou náladou. A predstavenie ako v divadle snov pokračovalo. Veľkolepý zápas, preplnený futbalom a napätím. Všetko sa vystupňovalo v 83. minúte. Real dostal jedinečnú možnosť vrátiť sa späť do boja o postup. Po Luciovom faule na Robinha, odpískal Ľuboš Michel penaltu. Atmosféra hustla a Van Bomel naplno prejavil svoj temperament v konflikte s Diarrom. Obaja odchádzali z ihriska predčasne s červeným trestom. Počet hráčov zostavil vyrovnaný. A konečne sa dostalo na pokutový kop. Na biely bod si loptu postavil Nistelrooy, ešte jeden rýchly pohľad do očí Kahnovi a Ruud opäť testoval svoju chladnokrvnosť. Bez problémov k žrdi. 2-1. Štart 7-minútovej drámy. Ottmar Hitzfeld si nechal takticky striedania až na záver, hra bola rozkúskovaná sprevádzaná faulami z frustrácie. Tých bolo za celý zápas viac než dosť, domáci "vyhrali" 25:19. Oči pre plač ostali Bielemu Baletu po piatich minútach nastavenia. To už ani nemohla byť pravda. Čo ešte Merengues potrebovali? Po vyhratom domácom zápase mali postup na dlani, už bolo treba len prsty zovrieť, aby sa nevyšmykol. O rok neskôr kliatba zaúčinkovala silnejšie a vypadnutie už nebolo takou "tesnotkou".
2007/08- Osamotený Raúl vo vlčej pasci
Skupina C mala španielsko-taliansko-grécko-nemecké obsadenie. Menovite o postup bojovala štvorica, Real Madrid, Lazio Rím, Olimpiacos Píreus a Werder Brémy. Skúškou číslo jeden pre prvého menovaného bol Werder. 18. septembra v Madride. Stretnutie začalo v rezkom tempe. No prvá veľká príležitosť nechala na seba čakať až do 16. minúty. Hneď bola osladená gólom. Van Nistelrooy viedol útok po ľavom krídle až k hranici pokutového územia. Jeho presný krížny center našiel hlavu nabiehajúceho Raúla a Bernabéu sa radovalo. Biele šťastie trvalo len niekoľko sekúnd. Obrancovia Merengues sa v strede poľa pozabudli, a nestihli sa s
pamätať ani, keď Tošič posielal oblúkom center pred bránu. Po lopte sa vrhol útočník Satogo z Pobrežia Slonoviny, ktorý sa dostal za chrbát Metzeldera. Zrovnané. Hra Realu začínala byť veľmi statická, kouč Schuster sa to rozhodol riešiť striedaním Higuaína za Robinha. Mal šťastnú ruku. Robinho hneď od príchodu vypracoval niekoľko šancí, oživil hru, no vo víťaznom góle prsty nemal. To Guti si spomenul na svoje lepšie časy a poslal perfektný kolmý pas Raúlovi. El Capitano sa rozhodol kolegovi v útoku, Nistelrooyovi oplatiť jeho gólovú prihrávku zo 16. minúty. Presne mu posunul loptu až na hranicu offsidu a Holanďan zakončil k ľavej žrdi. Nemecký rival zdolaný, nasledujúci taliansky protivník potrápil Real oveľa viac. V ďalšom kole viedla cesta poeticky, do Ríma. Domáce Lazio odohralo zápas v skvelej forme a na Stadio Olimpico zostal bod po remíze 2:2. S dvoma gólmi opäť hviezdil Van Nistelrooy. Do tretice všetko dobré, do tretice najvydarenejšie vystúpenie. Na Bernabéu pricestol Olympiacos s cieľom minimálne remizovať. Grécky optimizmus sa nepozdával Raúlovi, madridský kapitán už v druhej minúte hostí zarmútil. Akcia začal pri Robinhovi, ktorý prihrával do dobrej pozície rozbehnutému Van Nistelrooyovi. S Holanďanovou strelou si síce Nikopolidis poradil, ale všetko istil Raúl, ktorý mal už úlohu jednoduchú, dopraviť loptu do prázdnej brány. Merengues napriek vedenie nepochopiteľne znervózneli a prichádzala chyba za chybou. Nič iné ako inkasovaný gól si za nesústredenosť neza
slúžili. V 7. minúte Salgado úplne zhorel, keď dovolil Djordjevičovi poslať center, čo následne využil Galletti k vyrovnávajúcemu gólu. Nedisciplinovaní boli aj Gréci. V nešťastnej 13. minúte sa Nistelrooy rútil sám na bránkára, Torosidis zatiahol záchrannú brzdu. Útočník sa nepríjemne sklátil k zemi, ale ostalo to bez zdravotných následkov. Iné následky mal obranca Olimpacosu, rozhodca mu správne udelil červenú a hostia tak veľmi skoro ostali len s deviatimi v poli. Do záveru prvého dejstva dominoval Real a mal niekoľko dobrých príležitostí vsietiť vedúci gól. Žiaľ v koncovke zlyhali ako Nistelrooy tak aj Robinho. 1-1 po 45-tich minútach. V 47. minúte prišla studená sprcha, po faule Marcela nasledoval priamy kop a Júlio César nasmeroval svoj kop veľmi presne. Madrid teda prehrával, ale do konca bolo ešte veľmi veľa času. Postu hrdinu dňa sa zhostil Robinho, ktorý nezvyčajne dával gól hlavou. O pár momentov neskôr ten istý hráč kúzlil v pokutovom území, čo nezvládol obranca Patsotzoglous a fauloval. Z penalty Biely Balet nemal žiaden úžitok, Ruud prestrelil. Van Killer svoje zaváhanie napravil v 83. minúte, keď po jeho akcii skóroval Robinho. Víťazstvo Merengues ešte v nadstavenom čase upravil Javier Baboa. 4-2. Do konca skupinovej fázy chýbali Blancos ešte tri zápasy, a dosiahli v nich všetky tri možné varianty výsledkov. Remízu v Grecku, prehru z Brém a trojbodový happy end doma s Laziom. Realu sa nakoniec aj tak konečne podarilo vyhrať skupinu a bieli mohli sa tak tešiť, že odvetu v osemfinále odohrajú doma.
21. decembra 2007 sa všetko rozhodlo. Realu bola opäť určená cesta na Stadio Olimpico, tento raz kvôli AS. Taliani mali pred dvojzápasom sebavedomia na rozdávanie, kouč Luciano Spalletti dával svojím zverenco
m veľké šance na postup, veď túto sezónu odohrali veľmi vyrovnané stretnutia s Manchesterom či suverénom Série A , Interom Miláno. Veľmi výstižné boli aj Tottiho slová: „AS je silnejšie ako sa zdá." Odvaha nechýbala ani Madridistom, ale to ešte netušili, ako pevne bude držať rímsky betón. A ako búrlivý bude piskot na Olympijskom štadióne. Talianski fanúšikovia si hlasivky nešetrili a od úvodu zápasy sa snažili nevítaných hostí znervózniť. Futbalisti Realu majú však buď veľmi slabý sluch, alebo jednoducho sú to profesionáli, ktorých bláznenie divákov nemôže rozhodiť. Potvrdil to Raúl, keď poslal svoj tím do vedenia už v siedmej minúte. Akcia začala u hráča s číslom 22, Miguela Torresa. Španielsky obranca nastupujúci v zápase na poste ľavého beka rozohrával pri stredovom kruhu na Robbena. Super rýchly Holanďan prešprintoval až takmer na koniec ihriska a poslal šikovnú loptu Gutimu. Ten vystrelil do priestorov, ktoré okupoval ako vždy dobre postavený Raúl. Teč do protipohybu brankára Doniho a výbuch radosti. 0-1. Začiatok ako z rozprávky. A mohlo to byť ešte krajšie, keby Nistelrooy pri svojom
góliku z 11. minúty stál pár krokov bližšie a nebol by odpískaný offside. Spravodlivosť musí byť a skóre sa nemenilo. V 21. minúte prišla ďalšia obrovská šanca hosťujúcich, lenže Raúlovej hlavičke chýbalo pár centimetríkov. Väčšiu presnosť mal v kopačke Pizzaro. Talianovi dobre nacentroval Mancini. Suma sumárum 1-1. Po prestávke Biely Balet pokračoval v dobývaní Doniho svätyne. Vytúžený gól však asi zaspal a zobudiť sa ho nepodarilo ani Ruudovi Van Nistelrooyovi. A koľko krát to len skúšal. Nezvyk pri Ruudovi, ktorý bez problémov dosahuje štatistiky dve šance dva góly. Zlyhával aj Heinze a príležitosti pomaly pribúdali aj rímskej strane. Po jednej takejto chybe kraľoval Totti. Kapitán vlkov využil Heinzeho neistotu a nasmeroval pas na Manciniho. Hoci sa zdalo, že už už dostáva do priveľkého uhlu, nespanikáril, položil si Casillasa a chladnokrvne vyrobil druhý gól AS. Blancos sa rýchlo otriasli a pokračovaní v obstreľovaní domácej bránke. Všetko, čo nešlo mimo končilo v Doniho rukaviciach. Ku koncu zápasu rástol tlak mužstva z Madridu, spolupráca krajanov Drentheho a Nistelrooya takmer prinieslo ovocie. Žrď. Ruud vstal ráno z postele asi ľavou nohou. Do konca sa sa už výsledok nijako nezmenil. 2-1, ani zlé, ani dobré. Uspieť je realne.
„Hrali sme skvelý zápas, dominovali sme. Vôbec nie je fér, že sme prehrali, keď sme mali toľko šancí. Zaslúžili sme si vyhrať. Bol to divný zápas. Sme veľmi nešťastní. Teraz sa musíme otriasť a na Bernabéu skaziť Rímu všetky šance." tak smútil Cannavaro. A oprávnene, Real bol väčšinu zápasu lepším mužstvo, mal viac príležitostí a viac smoly. Na spravodlivosť sa nehrá,
takže v odvete boli Merengues pod tlakom. Áno, možno prvý zápas bol v réžií Realu, povedzme chýbalo šťastie, pre takéto prípady je v dispozícií aj odveta. Tá sa hrala 5. marca a začala v pokojnom duchu. Prvých 15 minút sa nestalo takmer nič, čo stojí za zmienku. Kolotoč sa rozkrútil po štandartke Baptistu. "Beštia" rozohrala priamák dobre, dokonca aj po teči Rimanou sa stáčal k tyči, ale Doni pohotovo zakročil. Nasledoval roh, ktorý však Madridistom vôbec nevyšiel a AS malo možnosť rýchleho brejku. Aguillaniho prudká strela takmer otvorila skóre. Triaslo sa brvno nad Casillasom. K dorážke sa ešte dostal Taddei, ale s jeho pokusom si už brankár poradil. V druhom polčase sa opakovala situácia s priamym kopom Julia Baptistu, Doni bol síce na strelu krátky, ale opäť to odnieslo len brvno. Nasledovalo pár hluchých minút sprevádzaných zbytočnými chybami Gutiho pri rozohrávke, vlastne počas celého stretnutia bol Guti tým komu sa darilo najmenej. Prihrávky mu zachytávali súperovi obrancovia, rohy a centre boli ešte tragickejšie. Guti napriek tomu dohral zápas do konca. Takéto štastie, ale nemal Pepé. Nie, že by mu Schuster neveril a stiahol ho z hry. Portugalský obranca si po žltom napomenutí v prvom polčase dovolil hru na hranici pravidiel aj v dejstve druhom. Pod sprc
hy sa pobral v 70. minúte. To sa stalo Realu osudným, o tri minutý neskôr nemal kto ustrážiť Taddeiho a ten stiahol misky váh na rímsku stranu. Nádej sa domácim vrátila veľmi rýchlo, Raúl, jeden z mála hráčov, ktorým za výkon nie je čo vytýkať, podčiarkol svoje pôsobenie vyrovnávajúcim gólom. Po Robinhovom kolmom pase sa kapitán nemýlil. Hráči v čiernom reklamovali offside, treba uznať, oprávnene. Grécky rozhodca však celú situáciu posúdil inak a stav 1-1 platil. Postup sa hneď javil v ružovejších farbách. Stretnutie pokračovalo sériou žltých trestov, ktoré videli Guti, Aguilani a Tonetto. Prišlo opäť na AS. Neuveriteľné, čo zahodil De Rossi. Pošmykol sa pol metra pred prázdnou bránkou. Vlkov to mrzieť nemuselo. Čo sa malo stať , sa stalo, totálny knock out dorazil na Bernabéu v 2. minúte nastavenia. Obstarala ho dvojica striedajúci hráči Panucci- Vučinič. Prvý menovaný centroval až pred Casillas, kam si dobehol Mirko Vučinič. Bez problémov dal. Srdce zabolelo madridských fanúšikov, srdce zabolelo Raúla, keď hľadel na časomieru. Niekoľko desiatok sekúnd do konca určite nebude stačiť na tri góly do prepracovanej obrany AS. Zas a znova neúspech v osemfinále.
2008/09- Marcová potupa na Anfield Road
Bate Borisov, Juventus Turín a Zenit Petrohrad. To boli spolu s Realom účastníci skupiny H. Papierovými favoritmi boli Biely Balet a Juventus, ale aj minuloročný víťaz 
Pohára UEFA mohol zamiešať karty. Otváracie zápas Real bol na Bernabéu s Bate. Domáci si počas prvého polčasu vypracovali niekoľko šancí a po Ramosovom góle z 11. minúty sa im dýchalo už ľahšie. Na ďalší gól si diváci museli počkať až do 57. minúty. Raúl vyslal presnú strelu, ktorú však ešte brankár Veremko zneškodnil. Neurobil to najšťastnejšie, od spoluhráča putovala späť medzi tri žrde, tesne pred čiarou ju tečoval ešte Van Nistelrooy. 2-0. Dobrý vstup. Nasledujúci zápas so Zenitom, tento krát vonku so Zenitom sa niesol v podobnom duchu, opäť s gólom Nislerooya. Problémy robil iba Juventues. Stará dáma dokázala Real poraziť doma aj vonku, a na Bernabéu dokonca lepším výsledkom 0:2. Tento duel bol kľúčovým v boji o prvé miesto v tabuľke. Realu v ňom chýbal dôležitý článok, Robben, čo hrozilo problémami. Zo začiatku hrali domáci veľmi ofenzívne, ale aj veľa kazili. V 16. minúte to potrestal Del Pierro. Dostal sa k lopte po neistej rozohrávke súpera a bolo 0-1. Ten istý hráč predviedol v 67. ako správne kopať priame kopy a bolo z toho zaslúžené vedenie 0:2. Alex mohol pridať hattrick, bránku minul len o pár centimetrov. Zvyšné zápasy už Real zvládol lepšie, ale v skupine H to stačilo len na druhé miesto .
19. decembra sa ušiel Realu osemfinálový súper z najvyšších stupienkov. Klasické pohárové mužstvo Liverpool. Smrtiaci žreb. O to horšie, že Real bol v tom čase v zlej forme a prišla zmena trénera. Nemca Schustera vymenil Juande Ramos. Pod jeho vedením Real držal niekoľko ligových kôl víťaznú sériu. Zdalo sa, že všetko sa obracia na dobré. Dokonca deravá obrana z úvodu sezónu teraz pravidelne držala čisté kontá. Po takomto vstupe do jarnej časti Ligy nebol dôvod báť sa dvojzápasu s liverpoolskymi The Reds. Prvý zápas sa hral na Bernabéu a Merengues prosili fanúšikov o atmosféru pripomínajúcu bájny Anfield. Prosby boli vyslyšané, aspoň kým sa madridský aficionados nechytali za hlavu nad tým, čo ich miláčikovia stvárajú na ihrisku. Úvod záp
asu uchopil za lepší koniec Real, Robben vyslal dopredu Raúla, ktorý však zakončenie nezvládol. Loptu mal na kopačkách častejšie Real, ale tlak bol skutočne iba optický, Blancos boli stále príliš vzdialení od streleckých pozícií. Na nevýrazný prejav odpovedali hráči z rodného mesta Beatles dôrazom. Dostávali sa k odrazeným loptám a začali si vytvárať šance. Tá najväčšia bola Torresova v 21. minúte. Rýchlik s deviatkou sa dostal za obranu a dokázal to zúžitkovať na strelu. Casillas si s jeho pokusom však poradil. Rovnako zlikvidoval aj následné strely Benayuna a Kuyta. Sľubne to s Realom vyzeralo záverom 40. minúty. Dobíjanie šestnástky vyústilo v pokusy Robbena a Higuaína, Reinovi však šediny nenarobili. V závere polčasu prišli ešte šance na oboch stranách. Robbenov center takmer skončil za Reinom po zmätkoch v obrane, ale španielsky brankár sa nedal vyviesť z miery. Pozornosť upútala aj strela Xabiho Alonsa z polovice ihriska, ktorá do brány určite šla, ale Casillas ju ešte stihol vyraziť. Pekný moment, ktorý ukončil prvé dejstvo. Druhý polčas tiež začal lepšie Real, ale nič významné nevymyslel. Hralo sa v strede ihriska a vyčkávalo sa. Dalo by sa to nazvať nudou. To podstatné sa udialo v 82. minúte. Heinze fauloval v blízkosti vápna a možnosť priameho kopu dostal Fabio Aurelio. Obrovská hrúbka obrany Realu, celkom voľný Benayoun hlavičkou poslal loptu do siete. 0-1. Ten najhorší možný scenár, domáca porážka. Katastrofálna východisková pozícia.
Real je najúspešnejší klub v histórií Ligy Majstrov. Konštatovanie, čo zahreje pri srdci každého f
anúšika Merengues. Niekoľko krát ho pred liverpoolskou odvetou vyriekli aj madridskí hráči a funkcionári ako argument, prečo postúpiť. Táto svätá veta však už nie je zákonom a v dnešných časoch sa už na ňu spoliehať nedá. Čo bolo v časoch, keď sa pred Blancos triasla zem, a čo sa ešte len malo stať na Anfiled sú dva neporovnateľné pojmy. A hneď od úvodu odvetného zápasu sa to ukazovalo. Bežala ešte len 4. minúta a domáci už mohli viesť. Torres bez problémov obabral Cannavara a presne zakončil. Casillas sa vyznamenal. Nasledoval Gerrardov roh, strela Mascherana a opäť skvelý Iker. Ďalší roh, tento krát z opačnej strany a v réžií Fabia Aurelia už toľko rozruchu nenarobil. Obrovský nápor však pokračoval. Situáciu sa snažil upokojiť Pepé, no len za cenu nedovoleného zákroku. Na priamy kop sa postavil Gerrard, no opäť ho madridský brankár vychytal. Kapituloval však už o malú chvíľu. V 16. minúte prišla dlhá lopta hlboko z liverpoolskej polovice. Diarra ju nespracoval
a najlepšie to nevyriešil ani Pepe, ktorému sa vôbec nepodaril odkop. K zemi mu síce pomohol zo zadu Torres, ale arbitri to za porušenie pravidiel nepovažovali . Inak ako gólom to už skončiť nemohlo. Prihrávka Kuyta na Torresa pred prázdnu bránku, do pozície z ktorej sa takýto snajperi nemýlia. 1-0, a to sa nočná mora len rozbiehala. Nasledovali ďalšie šance Reds končiace v náručí Casillasa. Najspornejší moment zápasu sa udial v 27. minúte. Penalta po Heinzeho ruke. Lopta sa od hrude Alvára Arbeolu odrazila na obrancove rameno. Bola zahraná rukou, znel verdikt hlavného rozhodcu. Z bieleho bodu zvyšoval na 2-0 Gerrard. Aktívnejší začal byť aj Real, Reinovi zahrozili postupne Sneijder, Raúl a Higuaín. Do polčasu sa už stav nemenil. Úloha Merengues do druhej 45 minútovky, dať 3 góly. Takmer nemožná, a o to viac v atmosfére Anfieldu. Aj tým najväčšm optimistom v radách Realu veľmi rýchlo zhaslo posledné svetielko nádeje. Len 2 minúty po začiatku druhej časti
. Fabio Aurelio našiel na ľavom krídle Babela a ten ponúkol krížnym pasom half volley Gerrardovi. Česť Realu, že hrať neprestal, Madridisti sa snažili ďalej, bojovnosť im nemožno uprieť, ale oproti Reds pôsobili ako po nočnej smene. Väčšina hráčov mala len zlomok Torresovej rýchlosti. Španielsky zabijak sa medzi obrancami pohyboval ako z inej planéty. Dve najväčšie hviezdy Liverpoolu postupne trávnik opustili, Torres až v 84. minúte. Miesto uvolnil Dossenovi. Talian potreboval 120 sekúnd na aklimatizovanie a hneď potom zasadil poslednú ranu zlomenej madridskej pýche. Mascheranova prihrávka do pokutového územia sa stretla s Dossenovou nohou a skončila za chrbtom Ikera Casillasa. Keď ju lovil po štvrtý- krát zo siete už nedokázal potlačiť slzy. Real predviedol výkon s akým nemohol uspieť ani na pôde druholigových klubov, nie to ešte poraziť ním ašpiranta na titul v Premier League. Ale Casillas si skutočne za výkon nezaslúžil štyri krát inkasovať. Horor za bieleho dňa pomyslieť pusinkám, s akou nakladačkou by odchádzali domov nebyť ich skvelého brankára. Štvorgólová potupa na Anfied bola doteraz posledná a zaručene tá najkrutejšia.Vypadnutie s Arsenalom veľmi tesé, rovnako aj s Bayernom, As už bolo suverénnejšie, no a Liverpool dorazil Real už úplne. Akýsi stúpajúci trend. Realu ostáva veriť, že osemfinálovú kliatbu rokom 2010 nadobro odčarujú.
loleredaktorka
