Taktika v poslednom El Clásicu

Akú taktiku zvolí José Mourinho o týždeň?

Keď sa pozreme na kluby FC Barcelona a Real Madrid vidíme dve odlišné filozofie, ktoré však majú spoločné niečo veľmi dôležité: ich nový smer udal zároveň aj nový smer celému modernému futbalu. Po päťdesiatych rokoch, v ktorých dominovala najmä "brazílska škola" prišiel na rad nemecko-anglický pragmatizmus a 4-4-2, ich zas striedalo talianske "catenaccio" a obranná filozofia Interu Milan pod Herrerovým vedením, po nich zas Ajax a tzv. "Totálny Futbal",  po nich udalo smer anglické "control & pass" v podaní Liverpoolu. K slovu sa zas pýtali taliani, Sacchi a AC Milan, táto filozofia zostala v talianskom futbale až do neskorej polovice minulého desaťročia, a táto éra sa uzatvorila úspechmi AC Milan a talianskej reprezentácie. Zdalo sa, že sa futbalová evolúcia zastavila. Otázkou zostávalo: kto udá nový smer? K slovu sa pýtali španieli a formácia 4-2-3-1, ktorá obsahovala samé známe prvky, ale tieto prvky spolu znamenali futbalovú revolúciu.

Bol to však práve José Mourinho, kto túto taktiku, tak ako ju poznáme, vytvoril. V jeho podaní sa vo chvíli stratenia lopty formácia 4-2-3-1 mení na 4-5-1, a 7-8, niekedy aj 9 hráčov pracuje na tom, aby získalo loptu späť. Práve táto myšlienka líšila 4-2-3-1 v podaní Mourinha od španielskej verzie. V tejto formácii má skoro každý hráč aj obranné aj ofenzívne úlohy, na zapadnutie do tohto štýlu musí hráč byť rýchly, takticky zdatný, disciplinovaný, a musí mať dobrú výdrž.

Určite sa väčšina z vás pýta: a čo z toho? V stredu sme hrali iný systém! Tak k tomu, sa ešte dostaneme, skôr by som sa pozastavil pri prvom zápase augustového Superpohára. Vtedy sme na papiery videli formáciu 4-3-3. Ale čo sa stalo v skutočnosti? Tento systém sa rýchlo zmenil na akýsi stlačený typ 4-2-3-1. V tomto zápase sme po prvýkrát takticky naozaj "vyhrali", keďže sme prehrávali Barcelonu ofenzívnym štýlom, čiže Mourinho videl, že čo je dobré.

Samozrejme, Mou vie že na taktické víťazstvo nestačí obyčajné 4-2-3-1, aplikované na Madrid, veď to použil vo svojom prvom El Clásicu, a totálne vyhorel (0-5). Prílišné "rozdetailovanie" hry sme zas mohli vidieť v prvom dejstve Ligy Majstrov na ESB.

Mourinho v stredu na začiatku hry zjavne stavil na aktívny a koncentrovaný pressing, a zastavenie Barcelony čím skôr.

Ako vidíme, na začiatku boli hráči blízko seba, obrancovia asi 40m od brány, kým stredopoliarske trio Alonso-Lass-Pepe bolo asi 5m pred nimi. Vidíme 14 hráčov v asi 20 metrovom kruhu.

Mourinho už v decembrovom ligovom zápase videl, že dokáže Barcelonu eliminovať. Táto eliminácia je však časovo vymedzená, je kondične nemožné ju hrať celý zápas. Po rýchlom Ronaldovom góle Mourinho zvolil zmenu, a stavil na defenzívu, ktorá najviac pripomínala minuloročný prvý zápas z Ligy Majstrov. To vidíme dobre na nasledujúcom obrázku, kde máme už všetkých štyroch obrancov na úrovni 16ky, a k tomu ešte aj našich defenzívne naladených záložníkov. Keďže obrana bola málo pohyblivá, k slovu sa dostával celkom volný Andrés Iniesta, keďže Altintop zostával na pozícii obrancu, a skôr čakal.

Na obrázku vidíme situáciu po góle, v tejto chvíli je celá obrana zatiahnutá, zatiaľ čo je Ronaldo v súboji s Alvesom.

Už spomínaný ťah, Iniesta sa presunie na ľavú stranu kde ostáva volný, má veľa priestoru.

Zaujímavý bol aj, pomaly už tradičný súboj Ronaldo vs. Alves. Viaceré média písali, že El Clásico v mnohom závisí aj od toho, že kto vyhrá tento súboj. Po Ronaldovom vstrelenom góle sa Alves väčšinou zaťahoval za portugalca, akoby sa bál, že pri prípadných dlhých pasoch bude dominovať svojou rýchlosťou Ronaldo. Samozrejme, toto bol pravdepodobne ďalší Guardiolov ťah, po inkasovanom góle musel byť Alves opatrnejší.

Otázkou zostáva: Kde sa to zlomilo? Kde nás Barcelona (znovu) takticky predčila? Moja odpoveď znie: Stála prevaha stredových hráčov. V našom "zatiahnutom" systéme obrancovia nepresovali, čakali na súpera. Takto však mali hráči Barcelony početnú prevahu.

Ako vidíme, hráči Barcelony išli skoro vždy 4 proti 3. Statická obrana je zbytočná, ako vidíme Ramos ani Carvalho sú prakticky mimo hru, zatiaľ čo na druhej strane je úplne volný Iniesta a Sanchéz.

Podľa týchto obrázkov je jasne vidieť, že štyria obrancovia je zbytočný luxus, keďže nehrali na útočníka, väčšinou sa žiadny hráč súpera nestaval na šestnásku, ale v strede poľa sa často objavovalo dokonca 5-6 hráčov, čiže proti našim 3 záložníkom mali silnú početnú prevahu. Hlavným riešením by bolo podla mňa upustiť od taktiky štyroch obrancov, a posilniť stred poľa. Ako však vidíme, Mourinho v každom zápase menil taktiku, čiže snáď sa poučil z vlastných chýb a v budúcnosti sa bude naša taktika len zdokonalovať. Svoje myšlienky by som uzavrel tým, že snáď naši hráči a tréner nehovoria nadarmo, že do Camp Nou ideme vyhrať, a skutočne sa o solídny výkon aj pokúsia.

Jak na vlastní blog?
Na našich stránkách se to často v komentářích hemží názory Vás, našich návštěvníků a především také fanoušků Realu Madrid! Rozhodli jsme se dát Vám prostor si ve stylu blogu napsat to své.