Síň slávy Realu Madrid Baloncesto

Dražen Dalipagić

(* 27.11.1951, Mostar)

Dražen, známy pod prezývkou Praja, vyštudoval strednú technickú školu v Mostare a vysokú školu učiteľstva v Belehrade. Slúžil aj v armáde a to v roku 1979. Basketbal začal hrať vo svojich 19 rokoch a o dva roky neskôr už hral svoju prvú z 243 hier v rokoch 1973-1986. S národným tímom sa mu podarilo vyhrať zlatú medailu z majstrovstiev sveta FIBA v roku 1978 a olympijské zlato z roku 1980. Ako člen juhoslovanského národného tímu vyhral aj tri zlaté medaily z majstrovstiev Európy. Jeho štyri medaily z majstrovstiev sveta (striebro 1974, zlato 1978, bronz 1982 a 1986), je medzinároný basketbalový rekord. Na olympijských hrách pomáhal svojmu národnému tímu až tri krát. V roku 1978 vyhral ocenenie pre najlepšieho športovca Juhoslávie a je jedným z najlepších športovcov všetkých čias v histórii Juhoslávie vôbec. Do siene slávy vstúpil 10.septembra 2004 a v roku 2007 do siene slávy FIBA. Bol jedným z najviac dominujúcich hráčov v Európe na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov - v rokoch 1977 a 1978 získal ocenenie pre najlepšieho európskeho hráča a v roku 1980 ocenenie Euroscar (známe tiež ako európsky basketbalový oscar).

Pedro Ferrándiz González

(20.11. 1928, Alicante)

Pedro Ferrándiz González bývalý španielsky basketbalový tréner. Preslávila ho trénerská kariéra v Reale Madrid v rokoch 1960-1970. Vyhral rekordných 12 titulov španielskej ligy, 4 európske poháre a 10 španielskych pohárov. Jeho štatistiky koučovania Realu kombinujú 437-90. Olympijský výbor mu udelil najvyššiu cenu, ktorú získal ako jediný basketbalový tréner v histórii. Do siene slávy vstúpil v roku 2007.

Dražen Petrović

(22.10. 1964, Šibenik- 7.6.1993, Denkendorf, autonehoda)

Dražen Petrović bol chorvátsky basketbalista na poste shooting guard a svoj prvotný úspech zažil v Európe v 80tych rokoch pred jeho prestupom do slávnej NBA. Za Real hral 1988-89 a s ním získal národný pohár a Európsky pohár víťazov pohárov. Bola to jeho prvá a zároveň posledná sezóna v lige ACB. V roku 1989 prestupuje do Národnej Basketbalovej Asociácie (NBA) ako hráč Portlandu Trail Blazers. Po roku prestupuje do New Jersey Nets a stáva sa najlepším hráčom ligy na svojom poste. Získal dve strieborné medaily a jednu bronzovú na Olympijských hrách, zlato a bronz na Majstrovstvách sveta, zlato a bronz na Majstrovstvách Európy, šesť ocenení pre najlepšieho hráča Európy a v roku 1985 dostal ocenenie pre najlepšieho atléta Juhoslávie. Smutný koniec kariéry prišiel v roku 1993 keď zomrel pri autonehode v Nemecku. V roku 2002 bol uvedený do Naismith Memorial Basketball Hall of Fame.

Antonio Díaz-Miguel

(* 6.7.1933, Alcázar de San Juan - 2000, Madrid)

Svoju športovú kariéru začal ako futbalista, jeho fyzické vlastnosti ho však priviedli k basketbalu. V Reale Madrid hral v rokoch 1958-61 a s ním vyhral dva krát španielsky Pohár Šampiónov (1959, 1960). Odohral 27 zápasov za národný tím a po skončení kariéry sa stal trénerom. 27 rokov trénoval španielku reprezentáciu (1965-92) vo viac ako 300 zápasoch. Šesť krát sa prebojoval na Olympijské hry a v roku 1984 vyhral bronzovú medailu. Na majstrovstvách sveta vybojoval dve strieborné medaily a na majstrovstvách európy jednu bronzovú. Do siene slávy FIBA vstúpil v roku 2007.